Two Is Better Than One ✔️

ŠTYRIDSAŤDVA

Začala spolupracovať, takže som ju začal bozkávať oveľa dravšie a vášnivejšie. Svojimi rukami som ju hladil po páse a potom som jej jednou rukou vošiel do vlasov a druhou som sa posúval hore-dole po jej chrbte.

Ruky som si obmotala okolo jeho krku a pritisla som sa k nemu ešte bližšie.

Toto bolo ako signál. Stlačil som jej zadok a na to ona prekvapene otvorila ústa, čo bol signal pre môj jazyk. Náš bozk som ešte zintenzívnil.

Rukami som mu vošla do vlasov. Bolo to šialené, no páčilo sa mi to.

Zatlačil som ju k posteli, až keď do nej narazila a spadla. Potom som si na ňu sadol a pokračoval vo svojej činnosti.

Bolo to zvláštne. To čo som cítila vo svojom vnútri, sa mi naozaj páčilo. Akoby vo mne niečo vzplanulo.

,,Madison" Zašepkal som jej do ucha.,,Milujem ťa.. Ale nikdy neurobím, nič čo by si nechcela" Povedal som a jemne jej hryzol do ucha. A potom som jej začal znova bozkávať krk, kde som ju tiež jemne pohryzol a potiahol jej kožu. Jej kožu som ale neprerušil.

Môj dych sa ešte zrýchlil. Rukou som sa mu hrala s vlasmi. Bol šikovný. Zakaždým ma nútil vydať zo seba ston.

Moje oči už boli červenšie ako jej samotná krv, ktorá jej koluje v žilách. Odtiahol som sa a pozrel jej do očí. Usmieval som sa. Bola tak pekná, tak roztomilá.

Prekvapene som sledovala jeho oči, ktoré boli červené.

Zas som sa naklonil k jej tvári a pobozkal ju. Oveľa vášnivejšie, než kedykoľvek predtým.

Bozk som mu s radosťou opätovala.

Neviem, čo som týmto všetkým chcel dosiahnuť. Alebo mám presný cieľ. Chcem, aby sa niečo v Mad prebudilo. Niečo, čo tam možno je. Môže byť taká omamená, ale len za ten čas, pretože to na ňu pôsobí tá moja upírska časť. Čo ak vážne necíti nič a ani tam nič nieje?

Nabrala som odvahu a prevalila som Damiena pod seba. Teraz som ja bola hore. Slabo som sa usmiala a s červenými lícami, som sa k nemu sklonila.

Musel som sa usmiať. Keď to takto pekne vzala do svojich rúk z čistej zvedavosti som nič nerobil..len čakal.

Spojila som naše pery. Najprv som sa o ne iba jemne obtrela, no potom som ho pobozkala naozaj. Rukami som ho hladila po hrudi a aj cez tričko som cítila jeho svalnatú postavu.

Hm.. Odvážna.. Dobre som si toto užíval, ale nie nadlho. Prevalil som ju znova pod seba a ruky som jej chytil pri hlave. Pozoroval som ju mojimi červenými očami.,,Ak hneď neprestaneme budeme to ľutovať" Zašepkal som jej oproti perám.

"Ja nie." Vydýchla som zadržiavaný vzduchu a zahryzla som si do pery.

Doširoka som sa usmial.,,Ja tiež nie" Uškrnul som sa a vyhrnul si tričko. Predtým, než som sa na ňu znova vrhol som si užil jej reakciu.

Privrela som oči. On to robí narokom.

Bozkával som ju od jej pier až k jej krku. Mal som nesmiernu chuť sa zahryznúť a vedel som, že by sa jej to aj páčilo. No bojím sa, že by si potom myslela, že s ňou som kvôli krvi a ušla by alebo plakala. Čokoľvek. Musel som sa riadne ovládať.

Znova som si ho pritiahla k svojim perám.

,,Hm... Toto sa mi nepáči" Povedal som a odtiahol sa. Chytil som lem jej trička.,,Nieje to fér" Zašepkal som a vyhrnul jej ho. Vrhol som sa ne jej brucho, ktoré som začal bozkávať.

Pod tým dotykom, som sa prehla v chrbte. "Damien.." Zatvorila som oči. On si ani neuvedomujeme, aké to je intenzívne.

Neprestával som a pokračoval. Jednou rukou som ju hladil po stehne.

To čo som cítila vnútri v sebe, bolo neopísateľné. Ja.. cítila som niečo, čo ešte nikdy. A bolo to naozaj príjemné.

Takto som pokračoval ani neviem ako dlho. Ráno sme sa zobudili vedľa seba a ja som si ju šťastne k sebe túlil. Nemali sme oblečené absolútne nič.,,Dobré ráno, láska" Usmial som sa a pobozkal ju, keď sa zobudila. Takto dobre som sa ešte nikdy necítil a taký včerajšok, aký sme včera prežili. To nikdy nezabudnem.

To slovo, ako ma nazval, ma zahrialo pri srdci. "Dobre ráno." Usmiala som sa. Ležala som na jeho hrudi a jednou rukou som ho objímala okolo pása.