Two Is Better Than One ✔️

SEDEMNÁSŤ

Počula som rozbitie skla. Ak to dnes neprežijem, tak je jedno, čo je s tými dverami. Bežala som do Andyho pracovne, kde má odložené zbrane.

Načo sa za ňou náhliť? Užijem si jej strach. Vkročil som dnu a pomalými krokmi som ju nasledoval podľa pachu.

Kde to do frasa má? Niekde tu predsa musí byť zbraň na upírov. Zbesilo som otvárala jednu skrinku za druhou.

Oprel som sa o rám dverí a pozoroval ku.,,Hľadáš toto?" Uškrnul som sa a zamával jej pred očami nejakou zbraňou. Našiel som ju skôr ako ona. Nikdy by ju nenapadlo, že je úplne inde ako čakala. Ako.. Je normálne dať niečo takéto do chodby do skrinky pod zrkadlo? Áno.. Cestou sem som sa len tak obzeral, ale keď som našiel toto. Asi mám riadne šťastie. Za to ona.....

Udrela som si rukou čelo. "Ja Andyho zabijem." Zamrmlala som. Čo teraz? Moja mágia ho nedokáže zastaviť. Iba zabrzdiť a to ho rozzúri ešte viac.

,,Nemyslím, že budeš schopná niekoho zabiť, keď sama budeš už dávno po smrti" Zasmial som sa.

Začala som cúvať. Toto je zlé. Veľmi, veľmi zlé.

,,Zbytočne cúvaš.. Nikam nedojdeš.. Teda.. Dokiaľ tam nemáš Narniu!" Ukázal som na skriňu pri nej.

"Tam? Tam je len..." No jasné. Rozbehla som sa tam. Veď predsa toto je Andyho pracovňa. Tam je tajný východ.

Zasmial som sa.,,To nemyslíš vážne. Ty tam máš skutočne Narniu?" Hneď som išiel za ňou a videl som ju ako sa tam brodila oblečením.,,Toto je šialené" Zašepkal som jej pri uchu.,,Už potrebujem tvoju krv" Jemne som jej zahryzol do ucha.

Hneď som sa otočila a vrazila som mu facku. Za mnou boli dvere. Potiahla som kľučku a prepadla som sa do zadu. Toto bude pád..

Zavrčal som a chytil ju a pritiahol k sebe.,,Tak a dosť. Z tadiaľto ideme von!" Ťahal som ju opačným smerom za ruku.

"Nie! Pusť ma!" Snažila som sa mu vytrhnúť.

Stisol som ju ešte pevnejšie a silnejšie ju potiahol, že dobre, že nespadla. Konečne sme vyšli z tej blbej skrine von.,,Tak zlatko. Môžeš si vybrať miestnosť" Šialene som sa usmial.

Snažila som sa dostať od neho preč.

,,Hm.. Do rána kým budem zas sám sebou zostáva, ešte veľa času, takže.. Mne nerobí problém zabiť ťa rovno tu" Uškrnul som sa a pritiahol si ju k sebe za pás. Vlasy som jej odhrnul z krku a hlavu naklonil nabok.

"Prestaň!" Udrela som ho po ruke a snažila som sa dostať od neho preč.

Zasmial som sa.,,Ani náhodou zlatko" Zapriadol som jej do ucha a oblízal ho. Sklonil som hlavu k jej krku a prešiel po ňom tesákmi.,,Tak sladko voniaš" Nadýchol som sa a už som sa pomaly tlačil pod jej kožu nech si vychutná ten strach.

"Damien." Poslala som doňho prúd svojej mágie. Len nech cíti, čo mi robí. Všetko bude prežívať so mnou.

Tesákmi som sa jej dostal pod kožu no následne som cítil akoby mne niekto spravil to isté. Zaskučal som. Ale neprestával. Naopak. Pritiahol som si ju bližšie a tesáky do nej zaryl hlbšie, aby nejak zrušila to kúzlo. Ale to ma zabolelo ešte raz. Bolestne som sykol a tesáky som z nej vytiahol. Obaja sme spadli na kolená.,,Čo si to urobila?!" Zavrčal som na ňu. Ani som jej veľa krvi nevypil. Sakra!

"To čo ty mne."

Chytil som sa za krk. Nič som tam nemal.. Pozrel som na ňu. Stále to bolelo aj mňa. Z nenávisti k nej som zavrčal.,,Odvolaj to kúzlo!"

"Nie." Zamračila som sa naňho. Rukou som si držala ranu, ktorá stále krvácala.

,,Och.. Do pekla s tebou!" Podišiel som k nej a naklonil sa k jej krku. Jej ruku som si chytil do svojej nech mi nezavadzia v ceste.

Zatvorila som oči. Keď sa ma dotkol, moja mágia ho prinútila cítiť aj psychickú bolesť, nie len tú fyzickú.

Oblízal som jej tú ránu, ale tak, aby tam nezostala ani kvapka. Dôkladne. Preglgol som a oddialil som sa.,,Prečo sa do pekla cítiš tak zle! Vypni to kúzlo!" Zavrčal som.

"Na to rovno zabudni. A nekrič už." Zamračila som sa naňho. Pravda je, že to kúzlo zrušiť neviem.