Two Is Better Than One ✔️

PÄŤDESIATJEDEN

"Dobrú chuť." Usmiala som sa.

,,Aj tebe" Nalial som nám 'víno' a čakal na jej reakciu. Nebolo to víno. Bol to jahodový džús, keďže nepije, takže som ju chcel prekvapiť. Aj keď.. V podstate podľa farby boli na nerozoznanie, čiže by si mohla myslieť, že je to víno.

Zamračila som sa. "Nechcem ti to nejako kaziť alebo tak nejak. Ale víno.... Ja uhm..."

Potichu som sa zasmial.,,Ja viem.. Len to skús.. Kvôli mne?" Zdvihol som obočie.

"No dobre. Kvôli tebe. Ale ak sa niečo stane, máš ma na svedomí." Zasmiala som sa.

Prikývol som a zdvihol môj pohár.,,Na nás" Natiahol som k nej ruku s pohárom.

Spravila som to isté. "Na nás." Zachichotala som sa.

Keď sme si štrgnli pohár som si dal k ústam a obozretne ju sledoval.

Pozrela som do pohára a potom si privoňala. Cítila som jahody. Pozrela som na Damiena a pohár si priložila k ústam.

Uškrnul som sa, ale neprestával som ju sledovať.

Napila som sa. Jahodový ďžús! Klamár jeden. Prižmúrila som oči.

Napil som sa hneď po nej.,,Chutí zlato?" Potichu som sa zasmial.

"Áno, klamár." Milo som sa usmiala.

,,Aj ja ťa milujem" Usmial som sa doširoka.

"Hmmm... Ja teba viac." Zasmiala som sa. Bolo to od neho tak milé. Jahodový džús. No nemiluje ho, keď je tak dokonalý.

Usmial som sa. No v to dúfam.. Aj keď o tom pochybujem. Začali sme jesť.

Ako sme jedli, stále sa ma viac a viac chytal strach.

Keď sme dojedli čašník odniesol jedlo. Chvíľu som tak trpel v tichosti a naberal odvahu, ale nakoniec som sa odvážil. Vstal som. Podišiel k nej a kľakol si na jedno koleno. Zhlboka som sa nadýchol a vytiahol čiernu krabičku.,,Madison.. No.. Nikdy som nebol dobrý v monológoch.. Takže.. Takto.. Milujem ťa najviac na svete a nedovolím nikomu, aby nás rozdelil.. Môžu si hovoriť, čo chcú, skúsiť, čo chcú. O teba neprídem. Sľúbil som ti to predsa, ak pamätáš a toto je dôkazom mojej lásky k tebe.,,U.. Urobíš mi tú česť a spravíš ma najšťastnejším mužom na svete?" Celý čas som jej pozeral do očí.,,Myslím to s tebou vážne.. Chcem s tebou stráviť večnosť.. Čo večnosť.. Aj tá je moc krátka..pre nás" Usmial som sa.,,Vezmeš si ma?" Otvoril som krabičku a zvnútra si nervózne hrýzol do pery.

Prekvapene som naňho pozerala. Toto bolo to posledné, čo by som čakala. V očiach som cítila slzy, ktoré som ledva držala. "Áno." Skočila som mu okolo krku a nadobro sa rozplakala. "Áno, áno, áno...." Mrmlala som mu do krku.

Doširoka som sa usmial.. Uľavilo sa mi. Povedala áno! Povedala áno! Nikdy som sa necítil šťastnejšie, než v tomto momente.

"Ak nás samozrejme Andy skôr nezabije." Nervózne som sa zasmiala.

,,Pff.. Prosím ťa.. Nemôže.. Sme zasnúbení" Pozrel som jej do očí.,,Znie to tak dobre"

Zasmiala som sa. To znelo.

,,Máš tak dokonalý smiech" Zapozeral som sa.

Zachichotala som sa. "Ty úsmev."

Doširoka som sa usmial.

"Čo teraz?"

,,Hm... Pôjdeme domov a oznámime to tvojmu bratovi?" Zasmial som sa.

"Dobre." Môj strach letel do závratných výšok.

Zaplatil som za všetko. Poďakoval a išli sme k nej domov.,,Hm.. Ako to s nami vlastne bude?" Držali sme sa za ruky a kráčali po ulici.,,Myslím.. Nasťahuješ sa ku mne?"

"Ja.. Rada." Usmiala som sa naňho.

Môj úsmev sa ešte rozšíril.

"Ale ty to všetko povieš Andymu."

,,Dobre.. Ale.. Najlepšie..len pre istotu.. Asi bude, keď budeš mimo"

"Mimo? Nie. V žiadnom prípade. Veď ťa zabije." Pokrútila som hlavou.

,,Alebo ja jeho" Zamrmlal som si pod nos.

Zastala som. "To nespravíš."

,,Nie.. Nespravím.. Aj keď by som to najradšej spravil" Pozrel som na ňu.

Prikývla som. To som vedela.

Došli sme k nej.

Andy ihneď pribehol k Damienovi a vrazil mu päsťou do tváre. Skvelé...

Prekrútil som očami a pozrel naňho. Skoro to mnou ani nehlo.,,Dobre.. Aj ja ťa rád vidím" Uškrnul som sa.