Two Is Better Than One ✔️

TRIDSAŤ

,,Ako myslíš, že ju zabíja?!" Pozrel som na Andyho.

"Ničí ju to. Drží to všetko v sebe. Mágia ju potom zožiera. No hlavne ovplyvňuje jej pocity. Sama by upadla do depresii, ktoré by ju isto zabili. Často je úplne mimo. Minule si ju takto videl. Ledva vnímala." Pohladil ma po vlasoch. Bolo hrozné, počuť to.

,,Ale keď som bol potom pri nej bolo jej lepšie.. Nechcem sa chváliť"

"Ak spala, tak áno."

Ou.. No škoda.

V Andyho objatí som zaspala.

No super.. Ona si tu zaspí a mňa tu nechá len tak.

"Dáš na ňu pozor?"

Opýtal sa ma. ,,Položil by som za ňu aj život" Odpovedal som.

"To teraz radšej nerob. Zabilo by to aj ju."

Zasmial som sa. ,,Samozrejme"

"Ak by sa s tebou znova nejako rozhádala alebo chcela utiecť, nedovoľ jej to. Vtedy keď utiekla na hrob k rodičom, bola citovo vyťažená alebo ako to mám nazvať. Ráno si potom uvedomila, ako sa správala. Takže jej reakcie niekedy neber vážne."

Povedal. Prikývol som.

"Dobre."

Povedal. ,,Tak.. Donesieš ju do izby?" Spýtal som sa.

"Môžem."

Povedal a vzal ju na ruky. Išli sme spolu k nej do izby. Položil ju na posteľ a zakryl .,,Hm.. Viem, že mi to neodpustíš.. Myslím, čo som jej urobil, ale vieš.. Veľa sa medzi nami zmenilo."

"Hej. Všimol som si. Je na tebe závislá, aj keď si to odmieta priznať."

Dal jej bozk na čelo. ,,Prečo nás chceš potom rozdeliť?"

"Pretože to bude jednoduchšie. Viem, ako ničí láska. Ak by si sa do nej nedajbože zamiloval, bol by to tvoj koniec. Ona dokáže mať rada, no milovať... To je niečo, čo u nej nebude zrejme nikdy možné."

Zašepkal. To nie.. Fakt horší osud už mať nemôžem. Prikývol som. ,,Dalo by sa to nejak zmeniť?"

"Mágia je silná. No toto je myslím, aj nad jej sily."

,,Nedá sa nejak tej mágie zbaviť?"

"Nie. Je to jej podstata."

Povedal. Povzdychol som si.

"Asi aj preto, nevyšlo to kúzlo, čo na vás použila."

Prikývol som. Podišiel som k Madison a ľahol si vedľa nej.

"Uhm... Ja vás tu nechám."

Povedal a potichu odišiel.Pozeral som celý čas do stropu. Nemôže milovať. Ona nemôže milovať.

Mala som dosť nekľudný spánok. Nepamätala som si, čo sa mi snívalo, tak ako vždy, no zobudila som sa na svoj vlastný výkrik.

,,Čo.. Čo sa deje?" Pozrel som na Mad.

Hneď na to otvoril Andy dvere. "Nič. Iba zlý sen. Myslím." Zamrmlala som. "Madison." Sadol si ku mne Andy z druhej strany.

,,Čo sa s ňou deje?" Pozrel som na Andyho. Bežne človek zo snov nekričí.

"Má nočné mory." Zamrmlal a priložil mi ruku na čelo. "Tie máva, keď je chorá."

,,Chorá?" Zdvihol som obočie.

"Má teplotu." Povedal a položil ma naspäť na posteľ. "Som v poriadku." Namietla som.

Zamračil som sa.

"Treba ti zraziť horúčku." Povedal Andy. "Ja nemám horúčku." Zamračila som sa naňho. "Pôjdem po studený obklad." Nevšímal si ma. "Keď je chorá, je to s ňou ešte ťažšie." Povedal Damienovi.

Keď odišiel ostal som sám s Madison.

"Nie som chorá." Zašomrala som.

,,A čo ti je?"

"Nič." Odvrkla som.

,,No jasne" Zamrmlal som.

Zavrčala som.

,,Ale no.. Bojím sa o teba Madison" Objal som ju.

Odfrkla som si a vymotala som sa z jeho objatia. Chcela som vstať, keď dnu vošiel Andy.

Povzdychol som si.

"Do postele a hneď!" Povedal rozkazovačne Andy.

,,Hovorí, že jej nieje zle.. Tak keď to hovorí.. Verím jej" Povedal som Andymu.

Pretočil očami. "To hovorí vždy. A potom skončí v nemocnici. Teraz si nevšímaj, ako sa správa. Horúčka jej zatemnila myseľ."

Zamračil som sa. Teraz neviem komu veriť.

S veľkou nevôľou som ležala na posteli. Zmeral mi teplotu. "No hovorím. 38,7. Madison, si blázon." Dal mi obklad na čelo a zápästia. "Ak som chorá, tak len kvôli tvojim ranným budíčkom. Kto pre boha, budí tak, že vyleje ľadovú vodu?" Zavrčala som naňho.

,,To si vážne robil?" Pokrútil som nad ním hlavou.

"Vieš, aké je ťažké dostať ju z postele keď má ísť do školy? A ty lež!" Povedal, keď som si išla sadnúť.

Hm.. Asi na tom niečo pravdy bude.

"Si zlý." Povedala som a Andy sa zasmial. "Vylez z tej postele a dostaneš na zadok."

Sadol som si na posteľ.,,Ale odo mňa" Uškrnul som sa na ňu. To by ju tam malo udržať.

Odfrkla som si.

Sledoval som ju.

Andy ma prikryl perinou. "Nemám päť."

Zasmial som sa.,,Madison.. Nechaj, aby sa o teba postaral"

"Ty sa radšej staraj o seba." Odvrkla som.

Zdvihol som obočie.

"A ty mi už daj pokoj!" Zavrčala som.

Pozrel som na Andyho.. To robia tie jej stavy.

Andy si povzdychol. "Toto nemá cenu." Utrúsil. "Ha! Tak mi daj pokoj."

,,Madison" Sadol som si k nej.

"Čo zase chceš?!"

,,Upokojiť ťa.." Prekrútil som očami.

"Veľa šťastia." Povedala som posmešne.

,,Hlavne... Rob ako ti Andy hovorí" Usmial som sa na ňu.

,,Hlavne... Rob ako ti Andy hovorí." Zopakovala som jeho napodobneným hlasom a pretočila som oči.

,,Dobre.. Tak.. Ja idem domov.. Maj sa" Vstal som a dal jej bozk na čelo.