Two Is Better Than One ✔️

DVADSAŤPÄŤ

Nevládala som nikam ísť. Preto som si sadla pred jeho dvere a hlavu si zložila na kolená, ktoré som si k sebe pritisla. Ticho som plakala. Pre vlastnú hlúposť, som stratila jediného priateľa.

Bolelo to.. Moc.. Kašlem na všetko. Išiel som okolo dverí do izby a začul ju plakať. Bolo mi jej ľúto. Nakoniec mi nedalo a musel som vyjsť. Len som na ňu v tichosti pozeral.

Snažila som sa upokojiť, no nešlo to. Priveľmi to bolelo.

,,Prečo ťa to tak trápi? Aj tak si o mne myslíš, že ťa chcem vysať" Prekrútil som očami.

Trhla som sa. "A chceš?" Opýtala som sa uplakane.

Prekrútil som očami.,,Vyzerám tak?"

"Vtedy si tak vyzeral. Desil si ma." Priznala som.

Povzdychol som si.

"Odpustíš mi to?" Pozrela som naňho prosebnými oči.

,,Ak už nebudeš mať podobné myšlienky..." Mykol som plecom a sadol si vedľa nej.

Prikývla som.

Objal som ju.

Schúlila som sa mu v náručí. Bola noc a ja som bola unavená. Oči som mala preplakané a srdce boľavé.

,,No.. Vezmem ťa domov?" Spýtal som sa potichu. Mal som vyschnuté v hrdle.

"Najprv sa najedz. Túžba po krvi je desivá."

Povzdychol som si a postavil sa.,,Poď dnu" Povedal som jej a vošiel dnu.

Išla som za ním.

Otvoril som chladničku a vytiahol si krv.

"A tá v pohári?" Ukázala som rukou na pohár s krvou.

,,No hej.. Zabudol som" Nemôže sa mi čudovať.. Som mimo. Krv som si ale vzal a sadol si za stôl. Pohár som vypil a hneď potom aj ďalší sáčok a potom som si vytiahol ďalší a ďalší.

Len som pozerala, koľko toho vypije.

Keď som dopil zahodil som to do koša.,,Myslel som, že neznesieš pohľad na krv, ale vtedy si mi naliala"

"Áno. No cítila som, ako ťa to ničí. Musela som sa premôcť. A aj teraz."

,,Ďakujem" Usmial som sa.

Prikývla som a sklonila som hlavu. Znova som si zývla.

,,Odnesiem ťa teda domov" Prišiel som k nej.

Pozrela som naňho a zahryzla som si do pery. Chcela som ostať s ním, ale ak ma pri sebe nechce.... Pomaly som prikývla.

Škoda, že nemôže ostať tu. Ale samozrejme, že nie, keďže má späť brata.

Keď ma odniesol domov, pred odchodom som ho objala a dala mu bozk na líce. "Dobrú noc."

,,Aj tebe" Povzdychol som si a odišiel som.

Vrátila som sa domov. Išla som si ľahnúť, no išla som k Andymu.

Došiel som domov a ľahol si na posteľ. Hlavu som si položil rukou a pozeral do stropu.

Pri Andym som spala ako malá. Ráno Andy musel odísť, no cestou do práce ma vzal k Damienovi. Zaklopal mu na dvere.

Išiel som otvoriť. Zbadal som Andyho a Madison.,,Ahojte?" Zdvihol som prekvapene obočie.

"Ahoj." Pozdravil Andy a ja som zakývala. Hneď na to, Andy spustil. "Musíme sa porozprávať o tom vašom putu."

,,Fajn" Založil som si ruky na hrudi.

Sadli sme si v obývačke na gauč. "Prejdem rovno k veci, keďže musím ísť do práce." Povedal Andy.

Zdvihol som obočie a Prikývol.

"Naštudoval som si to kúzlo, ktoré Madison použila. Je to skôr prekliatie, než obyčajné kúzlo. Cítite to isté, prežívate všetko spolu, keď je hladný jeden, cíti to aj druhý. Môžete spolu hovoriť pomocou myšlienok. No najhlavnejšie je, že ak sa ublíži jednému, ublíži sa aj druhému. Ak zomrie jeden, zomrie aj druhý." Poslednú vetu povedal celkom vážne.

Pozrel som na Madison. To som nečakal.,,Dá sa to nejak zvrátiť?" Pozrel som späť na Andyho.

"Je na to jedno protikúzlo, ja ho nepoznám. V Alpách žije jeden mág, ktorý by to mohol vedieť. No je tu jeden problém. Ja tam bohužiaľ nemôžem, takže by ste museli ísť vy dvaja."

,,Fajn.. Žiadny problém"

Zdvihla som obočie. "A ešte jedna vec. Nemali by ste sa od seba vzdiaľovať. Môže vám to ublížiť."Dodal.

,,Nehovor" Zamrmlal som nečujne. Už keď bola u Andyho dosť ma trápi, že s ňou nemôžem byť.

"Takže... Mali by ste byť spolu, aj keď ma to neteší." Povedal cez zuby.

Uškrnul som sa.,,Prečo nie?"

Zavrčal naňho. "Ublížil si jej. Stále jej ubližuješ." Povedal cez zuby a mňa pichlo pri srdci.

,,Ublížil som jej. Ale to malo dôvod.. A teraz jej ubližujem? Hm.. Nech povie Madison ako to vníma" Otočil som sa k nej.