Two Is Better Than One ✔️

TRIDSAŤTRI

Keď sme dojedli, išli sme chystať veci. Dala som si ešte kúpeľ. S mojim ruksakom, z vnútra zväčšeným kúzlom, som si sadla do obývačky a čakala som na Damiena.

Bol som v druhej kúpeľni. Rýchlo som sa osprchoval a už oblečený išiel za Mad.

"Andy už čaká v aute. A tu máš ruksak. Je z vnútra zväčšený. Takto to bude praktickejšie a rýchlejšie. Máš tam všetky svoje veci." Podala som mu jeho ruksak, ktorý bol položený na chodbe. Dúfala som, že sa tomu poteší. Nervózne som si hrýzla peru.

,,To je super.. Ďakujem" Doširoka som sa usmial a išli sme spolu do Andyho auta.

Sadla som si do predu a Damien do zadu. Keď nás priviezol k prístavu, veľmi ťažko sa mi lúčilo. "Ľúbim ťa, braček. To jediné viem." Objímala som ho. Dala som mu bozk na líce a on mne na čelo. Keď sme sa od seba odtiahli, išiel Andy k Damienovi. "Daj mi na ňu pozor, prosím."

Usmial som sa.,,O to sa neboj.. Drž sa" Povedal som a potriasol mu rukou.

Keď sme sa rozlúčili, odišli sme na loď, kde sme ukázali naše lístky. Ako magické bytosti, nás pustili bez prehliadky, alebo niečoho podobného. Odišli sme do našej izby. Prvá vec, čo ma upútala, bola posteľ. Jedna. Manželská. V strede izby. Obrovská. S výkrikom som sa rozbehla a skočila na ňu. Bola tak mäkká.

Zasmial som sa a podišiel k nej. Sadol som si na okraj.

Otočila som sa k nemu. "Zvládneme to, že áno?"

,,Určite" Usmial som sa.

Úsmev som mu opätovala.

,,Tak.. A naša výprava sa oficiálne začína" Vyhlásil som.

Zasmiala som sa. Bol zlatý.

Hodil som sa na posteľ.,,A teraz.. Oficiálny spánok" Zamrmlal som do vankúša.

"Veď je len niečo po desiatej. Len o siedmej sme vstali." Prekrútila som očami.

,,Vieš aké to je mäkké?" Mrmlal som do vankúša a dúfal, že mi rozumie.

"Ja viem. Preto som sa sem hodila." Zasmiala som sa

,,Tak Poď spať!" Zasmial som sa do vankúša.

"Nie." Pokrútila som hlavou.

Zavrčal som a pretočil som sa na chrbát, aby som dokázal dýchať a očkom pozrel na ňu.

Ľahla som mu na hruď. "Mám ťa rada."

,,Ja teba viac" Dal som jej bozk na čelo. Však je to pravda.

Ticho som sa zachihotala.

,,Čo plánuješ na dnes?" Usmial som sa.

"Prezrieť si loď."

,,To je dobrý nápad"

"Ja viem." Vyplazila som mu jazyk. "Pôjdeš so mnou?"

,,Kamkoľvek" Zamrmlal som.

Uškrnula som sa.

,,Vyzeráš pekne diabolsky, keď sa uškŕňaš.. Na takom nevinnom dievčatku to je neuveriteľne príťažlivé" Uškrnul som sa a skôr než by sa stihla spamätať som sedel obkročmo na nej a pozeral jej do očí.

Môj úškrn zmizol. "Nemalo to vyznieť diabolsky." Povedala som nevinne.

Zachechtol som sa. ,,Páči sa mi to"

Zahryzla som si do pery a začervenala som sa.

Naklonil som sa bližšie k jej tvári. A hypnotizoval jej pery.

Zvedavo som naňho pozerala.

Naklonil som sa k nej bližšie, tak že sa naše nosy skoro dotýkali. V sebe som bojoval s túžbou ju pobozkať.

Prekvapene som vydýchla. Bol tak blízko.

Vydýchol som zadržiavaný vzduch.,,Mali by sme ísť" Pošepkal som.

"Mali." Pozrela som mu do očí. Mal ich červené. Prečo červené? Chcel ma uhryznúť?

Vstal som z nej a zažmurkal. Otočil som sa k nej.,,Tak poďme" Usmial som sa.

Neisto som išla.

Budem sa tváriť akoby sa nič nestalo. Potrebujem zahnať tú túžbu.

Išla som za ním so sklonenou hlavou. Naozaj mi chcel ublížiť?

Obzerali sme si loď a Madison bola celý čas ticho.,,Čo ti je?"

Zdvihla som hlavu. Poviem mu to. Opýtam sa. "Chcel si mi ublížiť?"

Prekvapene som na ňu pozrel.,,Ublížiť? Nie.. Preboha.. Prečo by som to robil?" Zdvihol som obočie. Nikdy by som jej neublížil. A k tomu aj keby, tak ublížim aj sebe.

"Tvoje oči. Boli červené. Bol si pri mne tak blízko." Zamrmlala som.

Zhlboka som sa nadýchol.,,Nechcel som ti ublížiť.. Prosím.. V tomto mi ver"

Zatvorila som oči. "No dobre. Budem ti veriť." Povedala som, keď som otvorila oči.

Prikývol som.. Akoby som jej toto vysvetlil? Nedokáže milovať. Keby som jej povedal, že upírovi vzplanú oči po akejkoľvek túžbe do červena hneď by vedela, že ju milujem.

"Pôjdeme sa najesť? Začínam byť hladná."

Prikývol som.,,No a nevieš, kde tu zoženiem krv?" Pozrel som na ňu.,,Od toho včera som nejedol"

"V jedálni. V menu so špeciálnym jedlom.. Teda... ak si to menu poprosíš. Ale neboj, ja ti to vybavím. Ty si len vyberieš, akú krv chceš. A, B, 0, AB, A-, B-... teplá, studená, mužská, ženská... A tak ďalej..." Zasmiala som sa.

,,Hm.. Nula.. Teplá.. Ženská" Zasnívane som pozrel hore.

"Ja mám nulu." Zamračila som sa.

Pozrel som na ňu.,,Viem" Zahryzol som si do pery.,,A k tomu magickú"

"Uhm.." Otvorila som dvere od jedálne.

Vošli sme dnu a ja som pozeral koľko "osôb" sa tu nachádza.