Femme Fatale (Harry Styles, AU)

Chapter 13

           

Dlane mi horia rovnako ako aj tvár, kvôli tomu ako veľmi som rozzúrená. Keby moje telo mohlo, celý tento sklad by od hnevu podpálil, aká naštvaná som.

Čo si to ten idiot o sebe myslí?

Bola som trpezlivá až príliš dlho. Od chvíle, čo som sem prišla, som znášala na svoju osobu nemiestne poznámky a urážky z jeho strany. Urážal môj vzhľad, urážal moje správanie a snažil sa zo mňa urobiť menejcennú osobu len pre to, že som žena. Ovládala som sa. Snažila som sa samu seba presviedčať, že je to len nevyzretý chlapec, ktorý si takto niečo dokazuje.

To, čo ale predviedol v tom sklade, to bola posledná kvapka.

Najskôr urobil scénu kvôli tomu, že ma Christian potešil tým malým darčekom v tvare slzičky. Ako by mu hádka s Chrisom nestačila, pustil sa aj do mňa. Hlavne hodnotil môj vzhľad. Mal neslušnú poznámku o tom, čo na mne všetci vidia, no ja to ani príliš nevšímam.  Áno, občas si všimnem, že ma chlapci pozorujú, usmievajú sa, zdravia ma a mávajú mi, no beriem to ako niečo úplne prirodzené. Slušný chlapec sa pozdraví dievčaťu. Akonáhle mal však tú drzú poznámku o mojich prsiach, nevydržala som to a musela som mu vraziť. Ani som nepremýšľala. Proste moja ruka vystrelila sama, ako by mala svoju vlastnú hlavu. Rana, ktorú dostal nahlľas pleskla  a bez toho aby som čakala na nejakú reakciu, odišla som radšej preč.

Harryho tvár je ostro rezaná. Páli ma ruka od jeho lícnych kostí. Vôbec som ho nešetrila. Ak to bolí mňa, musí to bolieť aj jeho. Oboma rukami vrazím do dverí a otvorím si ich.

„Louisa? Nemáš byť vzadu?" Spýta sa ma prekvapene Stan. Nereagujem a následne počujem jeho ťažké topánky za sebou. Som príliš nahnevaná na to, aby som mu mohla racionálne odpovedať a pohnevať si šéfa nechcem.

„Louisa!" Zvolá moje meno znovu a chytí ma za rameno.

Prudko sa otočím a o jeden krok odstúpim dozadu. Zhlboka sa nadýchnem. Založím si ruky na hrudníku a zamračím sa.

„Čo je ?! Potrebovala som na chvíľu vypadnúť!" Vykríknem po ňom hlasnejšie, než by som chcela.

„Čo je toto za tón?" Opýta sa ma a sám si vloží ruku v bok.

„Jednoducho tam vzadu nie je dosť miesta. Zaplnil ho tam Harold a jeho galaktické ego!" Odpoviem naštvane. „Ak tam mám byť, požadujem, aby neotravoval!" Zavrčím.

„Harold? Čo by preboha v sklade robil Harold? "

„Môžete sa ho ísť opýtať, pokiaľ sa však prekopete cez to jeho hlúpe ego! Je ho tam všade plno." Neprestávam okolo seba prskať.

„Dobre, dobre, kľud, pokoj! Nechcem vo sovojej autodielni nahnevanú babu." Stiahne sa Stan okamžite a zdvihne ruky do vzduchu do obranného gesta. Som tu ako jediné dievča. A za tú dobu, čo tu pracujem, si ma Stan nosil na rukách.

„Pozri, ja si s ním porozprávam, dobre? Zatiaľ si napríklad zájdi na čerstvý vzduch alebo sa najedz, ale hlavne ... sa vráť. "

„Ja predsa nikam neodchádzam," oznámim prekvapene a pozriem sa do jeho rozšírených zreničiek. Kútiky má mierne nadvihnuté nahor. Mám pocit, akoby som v jeho výraze videla fascináciu. "Je všetko v poriadku?" Spýtam sa pre istotu.

„V úplnom," odpovie mi rýchlo a zakrúti hlavou.

„Vieš čo? Ja v tom sklade teda nakoniec zamestnám Harryho," povie a žmurkne na mňa. „Ked sa vrátiš, zastav sa v mojej kancelárii. Na stole je papier, čo treba objednať. Keďto budeš mať, vrátiš sa späť do obchodu a vystriedaš ma. Tiež budeš vyčkávať na Tuckera, mal by mi tu doniesť zásielku lakov na odskúšanie. Nebudeš veriť, aký je rozdiel v lesku, keď máš kvalitného dodávateľa," vysvetlí mi.