Femme Fatale (Harry Styles, AU)

Chapter 45

Nobody's point of view.

„Harry, okamžite spomaľ! Tu nie si v Bronxe!

Mohutné telo Christiana Stylesa narazí bokom do červeného čalúnenia Mercedesu na sedadle spolujazdca. Rýchlo sa chytí madla a snaží sa svojho staršieho brata presvedčiť k spomaleniu, bohužiaľ neúspešne. Vo chvíli, keď sa Harry dozvedel, kde je pravdepodobne Louisa uväznená, sa začal správať ako zmyslov zbavený. Zo strip klubu vystrelil ako raketa. Chris s Fynnom ho sotva dohnali, bez toho aby im odišiel pred nosom. K tomu všetkému ho museli presvedčiť, aby zastavil vo Westchester Avenue, aby pribrali Elliotta a Blakea. Oni dvaja s Fynnom uprostred sa stláčajú na zadnom sedadle, zatiaľ čo obaja bratia Stylesovci sedia vpredu. S tým, že sa Harry nevzdal volantu.

„Nespomalím ani o hovno!" vyprskne po ňom Harry. Ťažká topánka zošliapne plyn až na podlahu. Vozidlo presviští križovatkou na červenú a spôsobí šmyk niekoľkým účastníkom premávky, z čoho dve sú dodávky a jeden školský autobus.

„Harry, preboha, všimnú si nás!" Elliott chytí jeho sedadlo, pretože sedí priamo za ním. „Je biely deň. Nemáme za potrebu, aby si nás všimla ešte polícia, chápeš to? "

„Tak im všetkým rozbijem držky, ak sa ma budú snažiť zastaviť," protestuje naďalej Harry. Adrenalín prestupuje jeho telom. Svaly sa mu kŕčovito sťahujú. Čeľusť zatína a na čele sa mu tvoria vrásky, pretože sa mračí. Nie je v pozícii, kedy by hodlal poľaviť. Oči má úplne suché, pretože skoro nemrká. Kedykoľvek viečka zavrie, vidí pred sebou Louisu - spútanú, bezbrannú a zbitú. Myšlienkami mu kolujú tie najhoršie varianty a ak ju tak nájde ... ak sa jej Joseph dotkol len končekmi prstov, zabije ho. Na mieste ho zabije vlastnými rukami.

„Toto nemá cenu," prenesie Christian rezignovane a pozrie sa do spätného zrkadla, aby na chlapcov vzadu videl. „Ten debil nás aj tak neposlúchne," pokračuje v reči o svojom bratovi, ako by vo vozidle ani nebol. Nepočúva ich. Ide si svoje, tak ako vždy.

Je to riskantné ísť cez Manhattan v takej rýchlosti, ale inú možnosť nemajú. Nemôžu si dovoliť prenajatie ani ukradnutie lode, aby sa dostali cez rieku Hudson. K tomu všetkému by si na druhom brehu museli zháňať ďalšie vozidlo a to by zabralo čas, ktorý Louisa nemá. Ak by ich skutočne zbadala polícia, začala by ich prenasledovať. Harry by nezastavil, ani keby za ním išla celá razia národnej gardy, čo by znamenalo, že by ich doviedol k stodole, kde by Louisa mala byť. Akonáhle by sa tam policajti objavili a našli Louisu, začali by ju oslovovať ako slečnu Johnsonovú a jej utajenie by bolo odhalené. Christian si plne uvedomuje, že to je to najmenej, čo by ho malo trápiť, ale svoju kamarátku zradiť nechce. Sľúbil jej, že si to nechá pre seba a svoje slovo je ochotný plniť až do konca. Prezradil by to až vo chvíli, keď by to bolo nevyhnutné.

Elliott pustí predné sedadlo a zdvihne rezignovane ruky do vzduchu. „Keď si nás všimnú, poviem, že som to hovoril."

Harry však ani tieto slová nevníma. Púšťa ich jedným uchom do svojej hlavy a druhým ich vypúšťa. Sústredí sa len na cestu pred sebou. Dlhou rovnou ulicou sa rúti ako nejaký pretekár. Vďaka rýchlym jazdám a ilegálnym závodom v Bronxe sa naučil, ako sa má v takýchto situáciách správať. Nabieha na chodníky aj do protismeru a necháva ostatných, aby sa vyhýbali oni jemu. Ťahá za ručnú brzdu, aby auto jazdilo zákrutami rýchlejšie. Nie je odhodlaný poľaviť, kým sa nedostane na most Georgea Washingtona, ktorý vedie cez Hudson. Taktiež potrebuje skrátiť čas. Nemôžu si dovoliť ísť štyridsať minút k tej stodole, musí to skrátiť aspoň o polovicu.

„Toto nemáme šancu prežiť," zavrčí Fynn, pretože Harry nabehne do zákruty vedúcej na most až príliš rýchlo. Zadná časť auta ich stiahne a dostane do šmyku, ktorý sa premení na hodiny. Vozidlá idúce okolo nich začnú trúbiť. Vodiči vystrkujú ruky aj hlavy, aby mohli zbláznenému autu vynadať. Harry si ich však nevšíma.