Femme Fatale (Harry Styles, AU)

Chapter 29

           

Srdce mi vyskočí do krku. S dlaňou uloženú na svojich ústach, padám späť na kolená vedľa bezvládne ležiaceho mužského tela. Náraz utlmí sneh. Cez tú čiernu tmu nevidím, či sa jeho hrudník nadvihuje alebo nie.

Zalapám po dychu. Z hrdla mi automaticky vyletí vzlyk. Rukami sa začnem naťahovať po zemi. Nevzala som si rukavice, preto chlad nekompromisne naráža do mojich dlaní. Nevšímam si to. Konečne končekmi prstov narazím do chladivého kovu. Vezmem svoj telefón do ruky. Malá časť priestoru pod jeho zadným krytom sa ožiari pod rozsvietenou baterkou. Vďaka snehu je mobil úplne neporušený. Namierim svetlo smerom k Harryho telu a otriem si tvár. Natiahnem sa, aby som dosiahla na Harryho krk. Tesne nad jeho koženým páskom nahmatám tepnu, ktorá bije. Zovretý hrudník povolí vo chvíli, keď zistím, že jeho pulz nie je ani príliš slabý. Odtiahnem sa a pozriem sa do jeho tváre.

Harryho tvár je opuchnutá. Okolo oboch očí má fialovo modré podliatiny. Obočie má vo svojom záhybe natrhnuté. Obe líčka má nafúknuté a spodná pera mu taktiež krváca, pretože je rozbitá. Pod ľavou čeľusťou má taktiež obrovskú fialkastú škvrnu. Všetko to naznačuje pästnému súboju. Pozriem sa na jeho hornú časť trupu. Všimnem si, že jeho tričko je roztrhnuté rovnako tak ako kožená bunda, ktorú v tomto počasí nosí. Priložím dlaň na jeho tvár. Skrčím obočie, keď zaskučí. Oči však stále neotvára. Je úplne studený. Bohvie, ako dlho tu leží.

„Harry ..." vydýchnem znova. Musel sa s niekým pobiť. Niekto ho zmlátil a potom ho ako kus odpadu pohodil k smetiaku. Síce sa s ním príliš nemusím, ale toto by nenechalo nikoho chladným. Telefón položím displejom späť na zem, aby som mala svetlo.

„Harry, počuješ ma? Musíš sa prebudiť!" Zavrčím a pokúsim sa opatrne zatriasť s jeho tvárou. Ak sa mi nepodarí ho prebudiť, budem musieť zavolať záchranku. Sama s ním manipulovať nemôžem, pretože by som riskovala, že mu ublížim keby mal nejaká vnútorné zranenia. „Harry!" Keby nemal tvár samú modrinu, pravdepodobne by som mu dala na prebudenie facku. Takto budem musieť improvizovať. Rozhliadnem sa okolo seba a zrak mi padne na moju kabelku. Vytiahnem z nej fľašu. Uľaví sa mi, keď zistím, že je ešte napoly prázdny. Rýchlo odskrutkujem viečko a presuniem sa. Kľaknem si za Harryho hlavu a opatrne mu ju pozdvihnem. Položím si ju na svoje stehná a fľašu na neho vyklopím.

Zachvejem sa, pretože pramienky vody začnú stekať aj po mojich nohaviciach. Akonáhle sa voda dostane do Harryho nosa, šklbne sebou. Prudko vystrelí do sedu a rozkašle sa. Hrudník sa mu v tomto záchvate kašľa prudko nadvihuje, čo sprevádza aj jeho kučanie.

„Čo to kurva ?!" vyletí z neho pridusene. Natočí sa na mňa so vztýčenou päsťou. Obyčajne by som zostala sedieť na mieste, no jeho akt ma prekvapí. Vystrelím vyľakane na rovné nohy a pozorujem ho. Harryho hrudník sa divoko nadvihuje, zatiaľ čo sa mi pozerá do očí.

„Harry, to som ja, Louisa ..." poviem rýchlo, keď vidím jeho spadnuté viečka. Opuchliny mu znemožňujú oči otvoriť plne.

„Louisa ...?" Osloví ma prekvapene. Jeho hlas je zachrípnutý. Svaly sa mu uvoľnia a ruku zloží pozdĺž tela. Zmätene sa pozrie okolo seba a pokúsi sa vstať. S hlasným výkrikom však spadne späť na zem a objíme sa tesne pod rebrami.

„Harry!" Okríknem ho a kľaknem si k nemu späť. Chytím ho za rameno a položím ruku na jeho predlaktie. „Môžeš mať vnútorné zranenia, chápeš? Nemôžeš takto prudko vstávať. Volám sanitku."

„Nie!" Vykríkne a znovu zaskučí, pretože sa mu hrudník prudko nadvihne. „Nevoláš. Nezavoláš žiadnu sanitku, Floydová, rozumieš ?!" bráni sa.

Zamračím sa na neho hoc ma to prekvapí. Je zranený a rozhodne by ho mal prezrieť lekár. Môže mať nejaké vnútorné zranenie ale on si  to ako vidím neuvedomuje. Iba si povzdychnem a postavím sa. Zo zeme si vezmem kabelku, ktorú si prehodím cez plece a následne pozriem na Harryho, ktorý sa krčí na zemi.