O štyri roky neskôr...
"Tove! Vráť Fabbianovi jeho meč!" Zakričal Trevis po Tovem, keď vzal Fabbianovi jeho meč. Dôvod bol jednoduchý. Chcel, aby Trevis bojoval s ním a nie s Fabbianom. Musela som sa usmievať ako blázon. Oni traja boli perfektný. Boli všetko čo som kedy chcela. Aj keď ich mohlo byť o jedného viac. "Nie! Aj ja sa chcem biť!" Zakričal a dupol si nohou, načo som sa musela zasmiať. "Potom sa bite spolu a ja pôjdem za mamou." Ppstrapatil obom vlasy a nechal ich dvoch, aby sa bili s drevenými mečmi. Chceli sa vyrovnať ich otcovi, ktorý bol s mečom dokonalý. A naozaj sexy. Zahryzla som si do pery a pozerala, ako išiel ku mne.
Hneď ako ku mne prišiel, pobozkal ma. Bol to dlhý, vášnivý a dravý bozk, ktorý mi takmer vzal pôdu z pod nôh. Spokojne som sa usmiala. Toto bolo to, čo som milovala. Presne takéto rodinné chvíle. A aj keď sme boli s Trevisom sami. "Milujem ťa." Povedal zrazu. Široko som sa usmiala. "Veď aj ja teba." Povedala som s úsmevom.
"Dnes máme štvrté výročie. Vieš to, že?" Opýtal sa ma Trevis a ja som sa zasmiala. "Samozrejme, že to viem." Povedala som a objala ho rukami okolo krku. Trevis ma s úškrnom chytil za boky. "Vieš, mám pre teba darček, ale uvidíš ho až o pár mesiacov." Povedal a v jeho očiach som zbadala už známe iskričky šibalstva. "Vážne? A čo to teda je?" Zdvihla som obočie. "Je to niečo, čo sa ti bude veľmi páčiť." Povedal s úškrnom.
"Oh.. Naozaj? Si si nejaký až príliš istý." Zasmiala som sa. "No.. Tak vždy si chcela mať tri deti, pokiaľ viem." Žmurkol na mňa a ja som ostala stáť v nemom úžase. Mala som pootvorené pery a nevedela som, ako reagovať. "Trevis!" Vytrieštila som naňho oči. "Ano?" Povedal nevinne a rovnako nevinne aj zažmurkal.
"Chcela! Amira! Áno!" Zasmiala som sa. Trevis ma hneď vzal na ruky. "Tak si to malé potom spravme. Čo povieš? Vždy si chcela mať malé roztomilé dievčatko, ktoré by bolo tvoje. A ja som chcel mať malú princeznú, ktorá by bola celá po mame." Široko sa usmial. Namiesto nejakej ďalšej odpovedi, som ho pobozkala. Cestou do spálne sme už mali vymyslené meno, ktoré o deväť mesiacov budeme potrebovať.
Mariette.
***
Oficiálne posledná časť😄😄
Dúfam, že sa Vám príbeh páčil a aj prvé dve knihy..
😊😊
Som rada, že som to konečne dopísala, no určite mi to bude veľmi chýbať.. 😄
V prvom rade by som sa chcela poďakovať všetkým, ktorí tento príbeh dočítali až dokonca😊😊
Je pre mňa až neuveriteľné, koľko ľudí si túto trilógiu pečítalo.. Naozaj to pre mňa veľa znamená
😊😊😊
Ďakujem, že ste si tento príbeh prečítali, hlasovali a komentovali..😄😄
Veľa to pre mňa znamená 😊
Dúfam, že sa ešte stretneme pri nejakom inom mojom príbehu😄
Ďakujem
Blue💙
ВЫ ЧИТАЕТЕ
I AM WOLFIE: WE ARE DEAD ||3. ✔
ФэнтезиTretia časť Fantasy série I AM WOLFIE Odporúčam prečítať si prvú a druhú časť :) ~ו×~~ו×~~ו×~~ו×~~ו×~~ו×~ Samota. Samota je to, čo nás všetkých zabíja. Zožiera nás zvnútra, až pokým neumrieme. Kým sa nerozpadneme. Dá sa takémuto osudu vyhnúť? ...
