I AM WOLFIE: WE ARE DEAD ||3. ✔

32.Obrazy

Nikdy som sú nemyslela, žeby som mohla niekedy cítiť toľkú bolesť. Cítila som, ako umieram. Ako pomaly padám na miesto, odkiaľ sa nedá vrátiť. A ja som sa predsa vrátila. Vrátila som sa a sama. Bez svojich dvoch detí, ktoré som čakala. Nemohla som uveriť, že som sa vrátila, no najhorší bol pocit, že som prišla sama. A ešte k tomu som prišla o Trevisa.

Keď som sa vracala, cítila som ho. Cítila som, čo ku mne cíti. Tie hlboké city, ktoré ku mne prechovával, boli naozaj silné. Miloval ma tak veľmi, že bol ochotný prísť o svoje spomienky. Bol ochotný vzdať sa ma, len aby som ja mohla žiť. Bolela ho moja strata a aj strata našich detí. Vedel, že boli dve. Vedel, že boli dvojčatá. A Amira ma podrž, ja som si spomenula. Spomenula som si na všetky pocity, ktoré som k nemu cítila. Spomenula som si na každý jeden okamih, ktorý som s ním strávila. A o to viac ma bolelo, keď si ma nepamätal.

Pozeral na mňa ako na niekoho cudzieho a podľa jeho výrazu som usúdila, že sa mu ani veľmi nepáčilo, čo videl. Nie len že si ma nepamätal a nemiloval, ja som bola preňho úplná nula. Ani som ho nepriťahovala. Nevyvolala som uňho žiadnu známku toho, aby o mňa prejavil záujem. Ani na mňa normálne neprehovoril. Bola som preňho doslova nič. A to bolelo. Celkom poriadne. Ale na druhej strane bolo dobré, že som preňho nič neznamenala. Iba som mu robila problémy a... Nebola som preňho zrejme tá pravá, ako sa zdá.

"Už sa netráp Icei... Nechcem ťa vidieť takto." Povedal Ollie a pohladil ma po hlave. Nie. On mi normálne rozhádzal vlasy na každú stranu. Zavrčala som. Vedel, ako som to neznášala. "Ale to nejde Ollie. Prišla som o nich." Zašepkala som zničene. "Ja viem, Icei. Ja viem..." Zamrmlal a povzdychol si. Naozaj to nešlo. Slzy sa mi stále kotúľali po tvári. Bolelo to fakt veľmi.

To všetko bolo na mňa priveľa. Bola som slabá a vyčerpaná. Poslednú silu som použila na Valériu, aby som sa jej zbavila a....

V tom prišiel ďalší šok.

Uvedomila som si, čo som videla, keď som sa rúrila do sveta mŕtvych.

Nevidela som všetko. Videla som iba časť vecí, ktoré Valéria spravila pre to, aby dosiahla svoje choré plány. Videla som, že spolu s mojim otcom, mamou a troma ďalšími bytosťami boli strážcovia niečoho, čo bolo pred mojim zrakom ukryté. Bola to však vec, ktorá mala obrovskú moc a mne ako niekomu cudziemu nebolo možné, vidieť ju.

Viem, že Valéria bola s mojim otcom. Tí strážcovia boli v pároch, aby mohli lepšie chrániť a znášať samotu. Valéria s mojim otcom to pojali inak a k tomu všetkému boli ešte aj milencami. Ona ho milovala, cítil som to a videla, ako sa naňho pozerala, zatiaľ čo on, môj otec, to bral ako dobrú zábavu. Nevidel v tom nič viac, než nezáväzný sex s pohľadnou strážkyňou. Nič viac, nič menej.

Otec nebol práve najlepší. Jeho vnútro bolo čierne, ak keď bol mág, Biely kryštál. Chcel spolu s Valériu ovládnuť svet. Stáť sa vládami všetkých svetov. Valéria bola múdra a prišla na spôsob ako to spraviť a použiť pri tom tú už zmieňovanú vec, ktorú strážili. Možno by sa im to všetko podarilo, nebyť ostatných strážcoch. Moja mama bola výborná bojovníčka. Báli sa jej mnohý. Bez problémov porazila Valériu a pre bodla ju... Nikto však netušil, čo tým spôsobí. Dobrotivá Amira! Veď Valéria bola tehotná. Čakala s mojim otcom dieťa. A moja mama.... Ho zabila. Je až logické, že sa z nej stala osoba aká je.

Nakoniec sa mama a otec dali dokopy a spolu začali strážiť to, čo mali. Otec bol mamou tak okúzlený, že sa pridal na stranu dobra. Valériu to zasiahlo tak veľmi, že zabila troch strážcov a mamu s otcom sa pokúsila zabiť tiež. No boli silnejší. A tak vymyslela plán. Preto potrebovala ich dieťa. Mňa. Ale musela čakať, keďže sa prvý narodil Aurel. Potrebovala dievča, na e chlapca. Keď to už Valéria nevydržala, poslala ich do ich sveta. Do sveta, odkiaľ pochádzajú. Mama bola vtedy tehotná. A to čo mali strážiť si vzali so sebou.

Videla som a cítila všetko akoby som tam bola. Bolo to naozaj desivé. Valéria sa načisto pomiatla. Nechala ma uniesť niekym, kto ma mal strážiť, ale neuspel. Zahynul v týchto lesoch a ja som sa dostala k vlkolakom, ktorý ma dali drakom. Zložitý proces.

Nakoniec sa Valéria dostala k upírskemu kráľovi. Využila smrť jeho milovanej manželky Amandy. Bola rovnako nádherná ako jej samotný pôvod. Pôvabná a elegantná upírka, s múdrosťou, ktorú by jej mohli mnohí závidieť. Valéria musela vynaložiť veľa úsilia, aby ho zviedla. Dokonca musela použiť mágiu. No podarilo sa jej to a ona sa stala kráľovnou.

Takto mohla dokončiť čo začala. Využila Krvavej noci a spojila svoju moc s krvavým mesiacom. Potrebovala na to iba svoju krv, ktorú zmenila počas zložitého rituálu na ľudskú a potom ju vypila. Odporné.. Zvyšok krvi si nechala v náhrdelníku. Malo to symbolizovať jej moc a nekonečnosť. Bola nesmrteľná. Keď ju niečo zabije, mala sa znova za svitu mesiaca objaviť. Podstate narodiť. Nová, mocnejšia a živá. Nebolo možné zabiť ju. Neexistoval spôsob, ako toho dosiahnuť. Aspoň nie tak ako som to urobila ja. Moja mágia ju iba oslabila a svit mesiaca jej dodá novú moc. Iba som to zhoršila. Každá jej smrť a znovuzrodenie ju urobí silnejšou a neporaziteľnejšou.

Valéria žije. Aj keď sa objaví až o niekoľko hodín. Ona žije a dokončí čo začala.