(Ne) dokonalá DOKONČENÉ

Part 10

A ďalšie prekliate dni v škole predomnou. ,,Tak, kedže ste minule písomku nepísali, napíšeme si ju dnes." vyvali na mňa učiteľ. Neprotestovala som. Naučila som sa to. Zobrala som si mobil a pero. Sadla som si do prvej lavici. Učiteľ mi podal papier s otázkami. Mobil som položila pod lavicu aby mi ho nezobral. Ekonomiku som síce nemala v láske, ale máme ju posledný rok. Ako si to prežijem. Odovzdala som vyplnení papier a sadla si naspäť k Melanie. ,,Jeden." povedal učiteľ o minutu neskôr. Vyzeral prekvapene. Ani sa mu nečudujem. Z ekonomiky som prepadávala každý rok. Ako tak ma posielal ďalej. ,,Učila si sa?" pozrel na mňa. ,,Dnes v buse." zasmiala som sa. Bola to pravda, včera som nemala čas a niečo som si pamätala aj z hodín. ,,Zaujímave. Len tak ďalej." postavil sa pred tabuľu a začal vysvetľovať novú látku. Po hodine som šla na záchod a potom si vybrať učebnicu na posledné 2 hodiny spevu. ,,Dobehla si si to?" pozrela na mňa Melanie. ,,No, bola hej." šepla som. ,,Ak ma nedá spievať tu pieseň tak asi zomriem." otvorila som dverw a vošla do učebne. Sadla som si na stoličku a položila tašku na stol. Hľadala som mobil. ,,Do prdele." zakliala som. ,,Mobil. Zabudla som ho tam." buchla som si do čela. ,,Idem poňho." rozbehla som sa k dverám a vystrelila z nich ako strela. Naburala som do pár žiakov. Vrazila som do triedy. Bola tam Timotiho trieda. Podišla som k prvej lavici a pozrela sa podňu. ,,Boha!" zahrešila som a prehodila si vlasy. ,,Deje sa niečo?" podišiel ku mne Tim. ,,Niekto mi ukradol mobil." hlesla som. ,,Ako to?" pozrel mi do očí. ,,Nechala som ho tu na piatej hodine, keď som písala písomku položila som ho pod lavicu. Nieje tu." objal ma. ,,Zariadim aby sa nešiel." usmial sa. Celkom ma upokojil. No nebolo to dostatočne silné. Ešte že som ho mala na heslo a odtlačok prsta. ,,Tak padám." objala som ho a vybehla z triedy. Narazila som do niekoho. Bol to prvák. ,,Ježiši prepáč." pomohla som mu vstať. ,,Si v poriadku?" pozrela som naňho. Krvácal. ,,Poď." potiahla som ho za ruku. ,,Zavediem ťa do ošetrovni." ,,To nieje nutné." protestoval. ,,Ale áno." ťahala som ho na druhý koniec školy. Vošla som dnu a zastala v dverách. Na sedadlách sedel Bred a Luke. Bred mal rozťatú peru a monokel na pravom oku. Luke nevyzeral o nič lepšie. Ruky male odreté a celé krvavé. Žeby sa pobili medzi sebou? ,,Potrebujete niečo?" opýtala sa ošetrovateľka. ,,Tu som nabúrala do tohto chlapca." podstrčila som ho. Prepaľoval ma ich pohľad. Ale najviac jeho. Visel na mňa očami. Premeriaval si ma. Pozrela som naňho. Zahľadel sa mi do očí a potom zrakom prešiel na prváka ktorý stál predo mnou s krvavým nosom. Zasmial sa. Alebo to bol úškrn. Teraz fakt neviem. ,,Ukáž." potiahla ho k sebe a očistila ho od krvi. ,,Nič vážne. Len sa mi spustila krv. To sa mi stáva často." vysvetľoval. ,,Ako sa voláš?" opýtala sa ho. ,,Simon." povedal. ,,Trieda?" hľadala akési papiere. ,,1B." povedal. ,,Fajn." niečo načmárala na papier a podala mu ho. ,,A vy?" pozrela na mňa. ,,Nabudúce si dávajte pozor." usmiala sa. ,,Viete, ponáhľala som sa na hodinu.  K tomu mi niekto ukradol mobil." ,,Meno a trieda." povedala. ,,Samanda Stark. 3C." rýchlo som jej povedala. Podala mi papier a mávla na náznak toho aby som odišla. Ešte aj potom čo som odchádzala na mňa pozeral. Otočila som sa a pozrela naňho. Len otáčal hlavu a kýval ňom s úsmevom na perách. ,,Kde ste boli?" pozrela na mňa učiteľ. Podala som mu papierik čo mi dala ošetrovateľka. ,,Stalo sa vám niečo?" pozrel  mi priamo do očí. ,,Nie. Mne nie. Len som nechtiac narazila do prváka a jemu sa spustila krv z nosa." vysvetlila som. ,,Fajn. Rozhodoval som sa medzi tebou a Melanie. A po dlhom  uvažovaní sa zvolil ju." vyšlo z jeho úst. Pred očami sa mi môj sen rozpadal. Od prvého ročníka som sa na tento koncert tešila ako malá a on mi to všetko skazí. Bola som rada že to má spievať ona než Britney, no aj tak ma to trápilo. Zrejme si všimla môj výraz. ,,Myslím že by bolo lepšie aby to spievala Samanda." prehovorila. ,,Už som sa rozhodol." povedal neodbytne. Fajn. To pre dýchaš.

,,Vieš že by som to ti to miesto dala." vravela mi keď sme sedeli na tribúne a pozerali na futbalistov. Luke tam už bol. Pozorne som sledovala každý jeho krok. ,,Nie. Aj keď som sa nato naozaj tešila. Som rada že to spievaš ty." usmiala som sa na ňu. Zacítila som nenávistný pohľad. Od neho. ,,Mala by som už ísť." povedala som keď som zbadala že sa k nám blíži. ,,Ale.." chcela niečo povedať. ,,Nie." zastavila som ju a vytratila sa. V poslednej chvíli som videla ako sa s bratom pohádala. Kvôli mne. Nechápem čo mu na mne tak vadí. Nasadla som na autobus a zviezla sa domov. ,,Ahojte." zakričala som keď som sa vyzúvala. Bol tu zrejme Filip s rodičmi. ,,Ahoj. Potom príď do obývačky." povedala sestra. Ani som ju  nevidela. Hneď sa vytratila v obývačke. Prebehla som a šla sa učesať. Zišla som dole. ,,Dobrý." usmiala som sa na Filipových rodičov. ,,Ahoj." šepla som samému Filipovi a sadla si vedľa sestry.  ,,Takže. Dôvodom tohto stretnutia je to že som včera požiadal Kimberley o ruku." oznámil Filip. Každý začal gratulovať až na mňa. ,,Samanda ty nie si rada?" opýtala sa mama. A z môjho života neostane nič. Sestra odíde, založí si rodinu. Rodičia tu tiež nebudú navždy. A ja?Ostanem sama. ,,Teším sa." usmiala som sa. Bola som rada. Stále. Len že sestra mala pravdu. Veď keď bola mesiac preč myslela som že sa zbláznim. Uvedomila som si aké ticho tu je bez nej. Predsa sme spolu od malička. Vždy sme držali pri sebe aj keď sem tam sme sa pohádali. ,,Prepáčte." ospravedlnila som sa im a šla do svojej izby. Volala mi Melanie.Kedže ssom svoj mobil nenašla dala som jej číslo na pevnú linku. ,,Ahoj." povedala. ,,Ahoj." ,,Mohla by si prísť večer ku mne?"opýtala sa ma. ,,Vieš nieje to dobrý nápad." narážala som na Luka. ,,Ten ide niekam na oslavu. Nebude doma. Mohla by si prespať." oznámila. ,,Fajn. V tom prípade prídem rada." usmievala som sa. ,,Fajn, tak o deviatej." zložila.