(Ne) dokonalá DOKONČENÉ

Part 16

Ano pridávam novu časť! Jes :D

,,Dobre ráno." Usmievala sa na mňa Melanie. ,,Aj tebe." Prečuchala som si unavené oči a sadla si knej do lavice. ,,Mám otázku." Oznámila mi po chvíli. ,,Hm?" Pozrela som naňu. ,,Zajtra máš narodeniny. A ja by som chcela aby si si cez víkend na mňa urobila čas." Usmievala sa od ucha k uchu. ,,Fajn. Ale nemám rada prekvapenia." Smiala som sa. ,,Ale toto sa ti bude páčiť." Povedala tajomne a vybrala si knihy. Dejepis. Písali sme písomku. Načmárala som tam to čo som vedela a odovzdala písomku.
Po hodine som šla po zošity na spev. Stretla som Tomasa. ,,Ahoj Samanda." Usmial sa na mňa. Brigáduje v Zero Klube. Prestúpil na našu školu. ,,Ahoj." Objali sme sa. Spoznali sme sa asi pred rokom keď som oslavovala 17. ,,Dlho som ťa nevidel v klube. Mohla by si v piatok prísť?" Opýtal sa. ,,Ja sa ti ešte ozvem. Ale zrejme nie. Kamarátka ma už niekam volala." Spomenula som si na Melanie. ,,Tak zavolaj aj ju." Navrhol. Bol veľmi zlatý a dosť pekný. Išiel po mne už od začiatku. Myslím že sa to ešte stále nezmenilo. ,,Pokúsim sa ju presvedčiť. A ak nie. Tak by si mohol ísť ty s nami." Usmievala som sa. ,,Tak fajn. V piatok. Mám voľno tak sa mi ozvi." Pri objatí ma pobozkal na líce a odišiel. Zacítila som jemné šteklenie v bruchu. Síce mi v hlave stále trčal Luke. Ale jeho nedostanem a ani sa oto nebudem pokúšať. Zas Tomas. Páčim sa mu. A on zas nieje na zahodenie. Aspoň zabudnem na problémy v mojom živote. Tak ako vždy. Po zazvonení som šla na hodinu.

,,Cez víkend príde aj Tomas. Dúfam že nevadí." Oznámila som jej už dopredu. ,,Kto je Tomas?" Nadvihla prekvapene obočie. ,,Kamarát, poznáme sa už dlho." Usmievala som sa. ,,Fajn, je to tvoja oslava. Aj som ti chcela navrhnúť aby si si niekoho zobrala. Ale prečo sa oňom dozvedám až teraz?" Smiala sa. ,,Bude to asi tým že sme sa dlho nestretávali. Do klubu som už chodiť prestala." Povedala som jej stručne a nasadla do auta k Timothimu. ,,Idete na kávu?" Opýtal sa nás. ,,Mňa po ceste vyhoď, idem k Belle." Vyhlásila som. ,,Ako to zvláda?" Opýtala sa Melanie. Vedela to. Bella už do školy nechodila. Prišla koncom mesiaca na skúšky, ktoré samozrejme spravila. ,,Fajn. Je šťastná. A Bred to zobral naozaj hrdinsky. Som vďačná že stojí prinej." Povedala som im svoje myšlienky. ,,Jednoznačne." Povedali obaja naraz. Zasmiali sme sa. Zastavil presne pred jej domom. Zamávala som im a vyšla po schodoch k dverám. Zazvonila som a čakala. ,,O ahoj." Povedala som Bredovy keď mi otvoril dvere. ,,Ahoj. Poď ďalej." Uvolnil mi priestor aby som mohla vojsť. ,,Už si tu ako doma." Usmiala som sa. ,,Predsa ju nenechám samu." Podotkol. Vyzula som sa a šla za ním do obývačky, ktorá sa nachádzala za schodmi. Boli tam totiž dvere. Bella sedela na gauči a pila džús. Jej brucho bolo guľatejšie. Na tvári mala úsmev a rozžiarené oči. Bola šťastná. ,,Ahoj." Prihovorila som sa k nej a jemne ju objala. ,,Som rada že si prišla." Usmievala sa. Bola nenamaľovaná a ktomu naozaj krásna. Láska urobí z ľudmi divné veci. ,,Ako sa cítiš?" Sadla som si do kresla oproti nej a vzala pohar s minerálkou ktorý mi doniesol Bred. ,,Už mi je lepšie." Pohladila si bruchu. ,,Už ste rozmýšľali nad menami?" Pozrela som raz na Breda a raz na Bellu. ,,Pre dievča Vanessa a pre chlapca Joe." Odpovedal mi Bred. ,,Pekné." Usmievala som sa. ,,Samanda?" Smiala sa Bella. ,,Prosím?" Pozrela som naňu. ,,Ty úplne žiariš." Usmievala sa. ,,Som šťastná. Strašne. Aspoň niekomu sa v živote podarilo nájsť to čo tak dlho hľadal." Priznala som. Môj život nebol prechádzak ružovou záhradou. Ale to vie len malo ľudí. ,,Samanda." Chytila ma za ruku kamarátka. Pozrela som jej do očí. Tie moje boli plné sĺz. ,,Všetko bude dokonalé." Objala ma. Ani neviem prečo ale spomenula som si na moju zrážku stým prvákom. Napadlo ma že sa Breda spýtam čo sa vtedy vlastne stalo. ,,Bred?" Pozrela som naňho. ,,Áno?" Usmila sa. ,,Prečo ste sa vtedy pobili?" Opýtala som sa ho s cieľom z neho všetko vytlcť. ,,Kedy?" Zapojila sa Bella. Vyzerala prekvapene. ,,Ale asi týždeň do zadu. Pobil som sa s Lukom." Smial sa. ,,Prečo?" Pritvrdila Bella. ,,Čo tak sa ho nato spýtať? Mne by ste neverili." Tajomne sa usmial a pozrel na mňa. ,,Ako to myslíš? Súvisi to s.." priložil Bred ruku k Bellinim ústam. ,,Ano." Smial sa. Bella sa len milo usmiala. ,,Hallo." Zamavala som im pred hlavami. ,,Ským to súvisi?" ,,Opýtaj sa ho." Vyzval ma Bred. ,,V žiadnom prípade. Toho chlapca nemienim vidieť do konca svojho života." Vyhlásila som rázne. ,,Fajn, ale aj tak to budeš musieť raz vedieť." Povedala tento krát Bella. ,,Deje sa tu niečo očom ja neviem. A súvisi to somnou." Rozmýšľala som nahlas. ,,Nejak tak."obaja sa zasmiali.

,,Ahojte." Pozdravila som rodičov a sadla si k nim. Najedli sme sa a šli do obývačky. ,,Zlatko, kedže máš zajtra narodeniny, rozhodli sme sa ísť na muzikál, na ktorý si sa tak moc tešila." Povedal otec keď sme pozerali serial. ,,Ja neverím." Vyskočila som a objala rodičov. ,,Ďakujem, ďakujem, ďakujem."