(Ne) dokonalá DOKONČENÉ

Part 22

Ležala som na posteli a počúvala som svoju obľúbenú skupinu. Rozmýšľala som. Kde som spravila chybu. Chýbali mi staré časy. Jednoznačne. Mala som chuť niekam vyraziť. No ale jedna kamaratka bola tehotná a dokonca aj zadaná. A tá druha bola nie len zadaná ale aj vážne chorá. To si mam sakra nájsť chlapca alebo čo? Cítim sa celkom trápne. Ale tak mi treba.

Behala som lesom a kričala o pomoc. Nikto nič. Ticho. Tma. Strach. Potkla som sa o konár a padla som na zem. Pomaly som sa posúvala pomocou rúk a nôh. ,,Samandaa." Vraveli hlasy. Nebodaj som sa zbláznila?

,,Samanda, do pekla vstávaj!" Pomaly som rozlepila oči a pozrela na Kimberley. ,,Kim?" Prečuchala som si oči a pomaly si sadla. ,,Povedala som ti že sa dobre vyspi." Odhrnula mi vlasy z čela. ,,Koľko je hodín?" Nemotorne som sa odkryla a dala nohy na studenu dlážku. ,,Desať. Mala by si sa aspoň obliecť do teplákov. Kozmetička tu už je za chvíľu." Oznámila mi a zmizla. Postavila som sa a vybrala sa k šatníku. Vybrala z neho čierne tepláty a tenkú mikinu na zipsovanie. To preto aby som nerozmazala dielo kozmetičky. Vlasy som stiahla do gumičky a upravila sa. Šaty som zavesila na dvere a topánky som položila vedľa postele. Tú som upratala a poskladala na nej periny. Ešte raz som sa pozrela do zrkadla. Tmavé kruhy pod očami by bolo vidieť aj na kilometer. Opláchla som si tvár studenou vodou a konečne som zišla dole. Sadla som si na sedačku a nechala sa skrášliť. Bola som nesmierne spokojná. Nespoznávala som sa. Po prvý krát v živote som mala na sebe výrazne červený rúž. ,,Vyzeraš nadherne." Objavila sa zamnou Melanie. ,,Ďakujem." Milo som sa usmiala a sledovala ako kozmetička vytvára dokonalý make up. ,,Poď." Potiahla ma kaderníčka a posadila ma. Po hodine sedenia a čakania na účes som sa konečne dočkala. Vlasy som mala natočené a zopnuté. Jednoduchý a zároveň tak úchvatný účes.

,,Áno." Vyznelo z úst mojej sestry. Stála som priamo za ňou. Mala na sebe svadobné šaty s áčkovou sukňou po zem. Bola šťastná. Konečne stála tam kde chce stáť asi každá žena. Pri oltári s mužom s ktorým zostane po zvyšok života. , A týmto Vás prehlasujem za muža a ženu. Môže sa pobozkať." Povedal kňaz a tak sa aj stalo. Filip jemne a zárovaň vášnivo pobozkal svoju ženu. Pozrela som na mamu a otca. Mama plakala a otec sa držla len tak tak. Áno ich dcéra už je dospelá. Ale neboli jediný koho to tešilo a trápilo zároveň. Nieje to také ľahké ako sa zdá. Po obrade sme sa premiestnili do sály. Sedela som vedľa bratranca a diskutovala som s ním o škole. Je len prvák na strednej. Pozrela som na tancujucí pár. Sestra sa usmievala na Filipa a niečo mu hovorila. Potom sa pridali ďalšie páry. Medzi nimi bola aj Melanie s Thimothym. Boli spolu skvelý a šťastný. To je základ. Objavil sa pri nich Luke. Zobral sestru od Tima a začal sňou tancovať. V obleku vzbudzoval rešpekt a dojem milého chlapca. Čierne sako mu bolo tak tesné že som si myslela že to nevydrží a praskne. Nemehla som z neho spustiť oči. Bol dokonalý. Jemne držal Melanie v náruči a tancoval s ňou do rytmu. No nebola som sama kto ho sledovala. Pár Filipových sestreníc slintali ako besné psy. ,,Môžem?" Opýtal sa Tim a podal mi ruku. S radosťou som ju prijala a následovala ho na parket. ,,Dúfam že je všetko v poriadku." Šepol mi do ucha aby som ho počula. Nie. Nič nebolo v poriadku. Hlavne nie u mňa. ,,Isteže." Milo som sa usmiala a nechala sa niesť hudbou. Jedna pieseň skočila a muzikanti sa chystali hrať ďalšiu. Vedľa nás sa zjavil Luke s Melanie. Pustil ju a podal ju Timovy. Rozhodnutá odísť som sa otočila na opätku a šla na svoje miesto. Jeho teplá ruka ma chytila za tu moju a prudko ma k sebe otočil. ,,Hádam si si nemyslela že sa len tak vyparíš." Zaškeril sa a chytil ma za boky. Prevrátila som oči a objala ho okolo krku. Netancovali sme tradične, ale inak som ani nevedela. ,,Myslela som si že sa nebudeš obťažovať." Prehodila som. ,,A prečo nie? Je to svadba tvojej sestry. A predsa nebudeš sedieť na zadku." Šepol mi do ucha. Hudba hrala silno. Inak by som nemala šancu ho počuť. Pravú ruku dvihol vyššie a pohladil ma po nahom chrbáte. Zatriaslo mnou. Zrejme sinto nevšimol. A ak áno, ignoroval to. ,,Je dosť nebezpečné aby si žena ako ty obliekla takéto šaty." Poznamenal. ,,Nie som žena." ,,Nie si?" Jemne sa zasmial. ,,Myslel som si že áno." Šepkal. ,,Vyzeraš úchvatne." Šepol. Jeho teplý dych som pocítila na krku. Jemne som sa odtiahla hlavou aby som sa naňho mohla pozrieť. Prebodával ma pohľadom. Moja túžba pobozkať ho na pery bola naozaj silná. Nervózne som si zakusla do pery a pozrela na tie jeho. Boli take jemné a veľké. Pravou rukou mi zastrčil prameň vlasou za ucho a jemne ma pohladil po líci. Bol iný. Bol tak nežny a dokonalý. Ach, áno. Milovala som ho. Pozvdychla som si. ,,Si nádherná." Šepol pri mojich perách. Nevedela som či to nieje náhodou len hlúpy sen z ktorého sa prebudím. Ale nevyzeralo to tak. Odtiahol sa odomňa a zmizol. Hudba prestala hrať. Neostávala mi nič iné len do konca svadby presedieť na zadku. Rozhodla som sa ísť na terasu. Sadla som si na hojdačku a pozerala na hviezdnatú oblohu. Zimný vietor mi sadal na odkryté časti tela. No necítila som to. Jeho teplo som cítila ešte doteraz. Po chvíli ma však striaslo. Pobrala som sa teda dnu. Popýtala som mamu kľúče od auta. Bez problémov mi ich podala. Bola som unavená. Auto som zaparkovala na dvore a šla domov. Po ceste schodmi ma zastavil zvonček. Otočila som sa a pomaly zišla k dverám. Mierne som ich pootvorila a vykukla von. Mal na sebe oblečený čierny zimušný kabát. Uvolnila som mu vchod. Bez sliva vstúpil a zatvoril dvere. Oprel ma one a priblížil sa k mojim perám. Nepobozkal ma. ,,Neviem ako to robíš, ale nedokážem prestať na teba myslieť." Šepol. Neverila som vlastným ušiam. Žeby to bola tá vec prečo zmlátil Toma? Žmurkala som očami a snažila som sa vrátiť do reality. Buchol do dverí vedľa mojej hlavy a vyparil sa. Nezostalo poňom nič. Zamkla som sa ním a pomaly sa vláčila hore schodmi. Tak to teda nepredýcham.