(Ne) dokonalá DOKONČENÉ

Part 45

Ráno som sa zobudila na zvonenie budíka. Nahmatala som ho a vypla. Rozlepila som pomaly oči a pozrela koľko je hodín. Bolo 6. Obzrela som sa po izbe. Luke tu nebol. Vstala som a rýchlo som prehľadala byt. Nebol tu. Odišiel. Na stole v kuchyni boli toasty s olivami a paradajkami. Moje obľúbené. Pri nich bol pohár s minerálkou a vedľa neho papierik.

Musel som si ísť po veci. Uvidíme sa v škole.
Luke

Usmiala som sa a pustila sa do raňajok. Chutili tak ako som si aj myslela. Obliekla som sa, namaľovala som si len obočie a jemne mihalnice. Necitíla som sa na make-up. Vzala som tašku, mobil peniaze a šla do školy.

Zaparkovala som na parkovisko pri škole a pomalým krokom som sa vybrala do triedy. Pri skrinke som si uvedomila že Melanie tu už nepríde, Bellu tu tiež dlho neuvidím. Prečesala som si vlasy a zabuchla nervózne skrinku.
,,Nervózna?" Ozval sa jeha nechutný hlas. Otočila som sa k nemu a pozrela mu priamo do očí. Len som sa do široka usmiala a obišla som ho. Pobrala som sa do triedy. Sadla som si za lavicu a čakala. Ani neviem načo. Možno že sa sem zjaví Luke. Nikoho tu vlastne nemám. Iba jeho. Ak to teda takto je. Neviem čo mám po včerajšku čakať.

Celý deň sa neobjavil. Nevidela som ho, Tim tiež nevedel kde je. Bola som celkom nahnevaná. Po uvažovani som šla na cintorín. Zapálila som sviečku a položila ju do svietnika. Sedela som pri jej hrobe a pozerala na jek fotku. Bola tam usmievava. Spustili sa mi pomaly slzy. Nedokázala som to potlačiť. Tá bolesť, tie spomienky. Snažila som sa ukľudniť. No nešlo to.
Stratila som pojem o čase. Bolo 17:00. Rýchlo som sa pobrala domov. Urobila som si teplý čaj a zababušila som sa v obývačke do periny. Uvedomila som si aké tu je prázdno. Už to nie je také aké doma. S rodičmi a s Kimberley. Chýbali mi. Ale bolo jasné že s nimy nebudem na stále. Kim je vydatá a tehotná. Rodičia su zaneprázdnení a ja som ostala nakoniec sama. V tomto meste, v mojom živote.

Na druhý deň som sedela v poslednej lavici a počúvala som piesne cez slúchadla. Čítala som si knihu. Láska na ľade.
Aka náhoda vška? Že Jane milovala brankára slávneho hokejového tímu. A náhodou sa volal Luke. Hlúpo som sa usmiala. Niekto ma jemne objal okolo pliec. Nadvihla som zrak a pozerala som na Tima. Niečo vravel. Dala som si dole slúchadlá. ,,Čože?" Opýtala som sa s posmešným úškrnom. Neveriacky na mňa pozrel. ,,Mohla by si sa dnes pozrieť na tréning." Navrhol. ,,Prídem rada." Usmiala som sa. ,,Fajn." Usmial sa, postavil sa a objal ma.
,,Bude tam aj Luke?" Spýtala som sa cez celú triedu. Tim sa uškrnul a prikývol v súhlas. Len som sa doširoka usmiala a znova sa ponorila do sveta hudby.

Po škole som sa vybrala na tribúnu. Sedelo tam pár dievčat. Medzi nimy bola aj Mona. Lukoa spolužiačka. Ale nato som si jednoducho zvykla. Vždy tu sedela na riti a pozorovala Luka. Tak ako som to mala dneska v pláne aj ja. A zrejme aj ona. Aj keď som si v hlave egoisticky nahovárala že je Luke môj. Nebola to pravda. Neozval sa mi. Znova sa hral na nedostupného. Ako som tak naňho myslela, započula som z dialky Monin hlas ako sa niekomu zdraví. Pozrela som jej smerom. Bol to Luke. Podišla k nemu a išla ho objať. Iste jeho reakciu som nečakala. Len sa okolo nej obrtel a šiel ku mne. Usmieval sa na mňa už z dialky. Aj napriek hnevu som mu nemohla odolať. ,,Ahoj." Usmial sa a posadil sa ku mne. ,,Ahoj." Usmiala som sa tiež. ,,Prepáč za ten včerajšok. Mal som sa ti ozvať." ,,To je v pohode." Zaklipkala som očami a pozrela do tých jeho. ,,Vieš, ideme na Floridu s tímom. A kedže som to včera musel všetko vybaviť tak som nemal čas. Ale myslel som na teba." Lišiacky sa usmial. ,,Hm?" Nadvihla som zvedavo obočie. ,,Ideš tam s namy." Vytiahol spoza chrbta letenky. Oči sa mi rozjasnili ako diamanty. ,,Ďakujem." Objala som ho. ,,Nemysli si že by som ťa nechal samu." Usmial sa a konečne to spravil. Konečne ma pobozkal. ,,Takže?" Ozval sa Tim spoza nás. Obaja sme naňho prekvapene pozreli. A hlavne on ešte viac prekvapene pozeral na nás. ,,Ako to medzi Vami je?" Uškrnul sa. ,,Preboha Tim." Prevrátila som očami. ,,Chlape. Ty vieš." Zasmial sa Luke. ,,Je konečne moja." Pozrel na mňa. Len som sa usmiala. Bol to asi ten najuprímnejší úsmev aký som dola. Objala som ho a šepla. ,,Konečne."