Part 20

130 6 9
                                    

Sedela som v lavici vedľa Melanie a učila som sa sňou tu pieseň na decembrový concert. ,,Ja to nezvládnem." Oprela si hlavu o dlane. ,,Ak ti verí učiteľ ver aj ty sebe." Povzbudila som ju. Mrkla na mňa očkom. ,,Kde maš náhrdelník?" Zrazu sa opýtala. ,,Ehm.." zakoktala som sa. ,,Zabudla som ho vziať. Bola som ráno v sprche a nestíhala som na autobus." Zaklamala som. Nebudem ju zaťažovať zbytočnosťami.

Sedela som vedľa Thomasa na posteli a počuvala ho. Bola som mierne opitá. V ruke som držala posledný pohár vína. Vypila som obsah do dna a položila ho na nočný stolík. Jemne ma položil na postel a začal bozkávať na krku. Bolo to príjemné. Pomaly mi začal vyzliekať tričko. Jeho teplé ruky sa dotýkali môjho brucha. ,,Thomas nie." Pomaly som sa od neho odťahovala. Silno zovrel moje ruky a pokračoval v bozkávaní. Druhá ruka mu začala smerovať pod moje nohavice. Zkopla som ho zo seba a rýchlo na seba obliekla tričko. ,,Ale no ták. Veď si dala každému." Hodil ma naspäť na posteľ. ,,Myslela som si že ma ľúbiš." Šepla som mu do ucha. Zasmial sa a postavil sa. ,,Teba?" Povedal falošne. ,,Veď sa na seba pozri. Akurát dobrá na jednú noc." Smial sa. Bolelo to. Naozaj strašne bolelo. Postavila som sa k nemu a vlepila mu silnú facku. Jeho reakciu som predpovedala. Vrátil mi ju a vyhodil ma z jeho bytu. Rozbehla som sa dole schodmi a utekala domov. Uplakaná som sa zastavila v parku. Nemohlo sa to stať. Nie. Nie práve mne. Zacítila som silný úder do hlavy. Padla som do bezvedomia.

Pomaly som otvorila oči a pozrela na steny izby. Sedel na kraji postele a pozeral na mňa. ,,Čo sa stalo?" Sadla som si. Zabolela ma hlava. Chytila som si boľavé miesto. Bola tak veľká bozuľa. ,,Sedela si v parku a znova som ťa trafil loptou." Povedal celkom kľudne. ,,Pane bože." Pokrútila som hlavou. ,,Čo si robila tak neskoro v parku?" Opýtal sa. ,,Prečo ťa to tak zaujíma? To isté by som sa mohla opýtať ja." Odbila som ho. Nech sa nehrá na starostlivého. Odišiel. Po ňom prišla Melanie. Rýchlo ma objala. ,,Preboha. Ja toho chlapca zabijem." Zjapala na celú izbu. ,,Hm?" Nadvihla som obočie. ,,Ten hlupák tu príde vykrikovať na mojho brata že je idiot a že mu uniesol babu. Chudák!" Smiala sa Melanie. ,,Thomas, on tu bol?" Prikývla. ,,Čo sa stalo?" Pozrela mi do očí. A tak som jej to povedala.

,,Neuveríš čo sa stalo." Vošla mi do izby Bella. Dlho som ju nevidela. Jej brucho bolo omnoho väčšie. ,,Ahoj?" Pozdravila som ju. ,,Buď ticho a počúvaj. Bred mi pred chvíľou volal že ku mne nepríde lebo vraj sa chystá zmlátiť Thomasa." Smiala sa. ,,Prosím?" Vyvalila som oči. ,,No teda nie on ale Luke. Vraj sa nevie správať." Smiala sa. ,,Ten sa nechá vyprovokovať jednou sprostou nadávkou?". Nadvihla som prekvapene obočie. ,,Nemyslím si že je za tým len nadávka." Šibalsky sa usmiala. ,,A dosť. Deje sa niečo očom neviem a súvisi to somnou?" Tresla som po stole. ,,Minule ti to Bred jasne povedal. Opýtaj sa ho sama." Zopakovala. ,,Nie. To nepripadá do úvahy." Pokrútila som hlavou. ,,Ako myslíš. Ja padám tak ahoj." Jemne ma objala a odišla. Prinútila som sa vstať z postele a ísť do sprchy. Ľahka som si do mäkkej postele a zaspala.

(Ne) dokonalá DOKONČENÉDonde viven las historias. Descúbrelo ahora