(Ne) dokonalá DOKONČENÉ

Part 44

Prebudila som sa o 13:00. Celú noc som nemohla spať, zaspala som až o siedmej ráno. Bola som strašne nervózna z tej večeri. Neviem čo mám od neho čakať. Hlavne mi má čo vysvetľovať.
Navarila som si obed, umyka riad a poupratovala. Zabyla som tým pol dňa. Potom som šla pod sprchu. Vyfenovala si vlasy, natočila som si ich a namaľovala. Obliekla som si áčkove šaty s menším výstrihom. Presne o pol osmej zazvonil pri dverách. ,,Pripravená?" Opýtal sa. Mal na sebe tmavomodré nohavice a bielu košeľu.
,,Iste." Usmiala som sa, zamkla som byt a šla za ním. Nasadla som do auta a čakala kedy prídeme na miesto.
Po hodinovej ceste sme konečne dorazili. Zdalo sa mi divné, bolo pol 9 večer a reštaurácia boli v plnom prúde. Otvoril mi dvere aby som mohla vstúpiť. ,,Snažís sa hrať na gentlemena?" Zasmiala som sa. ,,Ja ním som." Hrdo sa vystrel a zasmial sa. Podišiel k recepcii a niečo povedal. Potom prišil po mňa. ,,Váš stôl." Povedal časník . Posadila som sa na stoličku. Samozrejme mi s tým pomohol. ,,Ďakujem." Usmiala som sa na časníka. Úsmev mi opätoval a odišiel. ,,Načo ma dáma chuť?" Opýtal sa pri prezeraní menu. Očkom na mňa mrkol. ,,Nechám to na tebe. Prekvap ma." Usmiala som sa. ,,Ale nesťažuj sa že ti to nebude chutiť." Zasmial sa. Po chvíli sa k nám dostavil časník.
,,Prosím Vás dva krát Bamie." Usmial sa. ,,Ešte niečo?" Zobral menu. ,,Dezert. Len neviem aký." Zaváhal. ,,Puding. Hodí sa to k tomh jedlu." Usmial sa časník. ,,Tak dva krát. Vyber nechám už na Vás." Usmial sa Luke. Časnim odišiel. ,,Bamie?" Nadvihla som obočie. Nikdy son o takom niečom nepočula. ,,Je to z arabskej kuchyne." Usmial sa. ,,Aha." Usmiala som sa. Do desiatich minút sme už mali jedlo na taniery pred namy. Vyzeralo to naozaj chutne. No a chuť ma naozaj prekvapila. Bola úžasná. Všetko do seba ladilo. Tá kombinácia tej zeleniny a toho mäsa. Ryža bola dobre spracovaná. Po dojedení som sa utrela. ,,Chutilo?" Usmial sa Luke. Bol tak úchvatný. Priam na zožranie. Bola pravda že som bola pri ňom čo raz slabšia a slabšia. Ale kvôli nemu som bola zároveň odhodlaná bojovať.
,,Áno." Odpovedala som mu. ,,Dlžíš mi niečo." Narážala som na tie odpovede. Konečne som chcela vedieť pravdu. ,,Nie tu." Usmial sa a ulovľnil priestor pre puding. Pistáciovy puding chutil úžasne. Pokiaľ Luke platil stihla som isť ešte na wc.
Sedeli sme v aute a počúvali rádio. Celá spokojna som nemala už na nič chuť. Iba naňho. Ach. ,,Povieš mi to konečne?" Pozrela som naňho. Zvieral volant a sledoval pozorne cestu. Na chvíľu na mňa pozrel a hneď sledoval znova cestu. ,,Tak sa pýtaj." ,,V podstate mám len jednu otázku. Prečo si zmlátil Toma?" Zasmial sa. ,,Nebudem ti na to odpovedať keď sme v aute." Odpovedal. ,,Fajn, tak poďme ku mne." Navrhla som. ,,Tam mám aj namierene." Usmial sa. Po pol hodine sme už boli u mňa. Sadla som si na gauč a uvoľnila som sa. ,,Tak, začni." Vyzvala som ho. Sadol si vedľa mňa a otočil sa smerom ku mne. ,,Najprv ťa ubezpečujem že som s Nancy nič nemal." Ironicky som sa zasmiala. ,,Aspoň mi neklam priamk do oči." Vyčarovala som falošný usmev.
,,Nie som slepá, bozkávali ste sa." Spomenula som si na silvester. Chcelo sa mi plakať. Možno sa dnes dozviem veci, a budu inak. ,,Nalepila sa na mňa. Došľaka." Vyzjapol. ,,Nalepila? Veď si s ňou jednoducho spolupracoval." Zažmurkala som. ,,Nenahováraj si prosím ťa. Nancy sa tebe nevyrovná." Povedal nakoniec. Chcela som niečo povedať, hádať sa s ním. No doplo mi čo povedal. Nemo som naňho hľadela. ,,Toma som zmlátil len kvôli tebe." Nahol sa ku mne. ,,Ublížil ti. A to som nemohol zniesť." Chytil ma za ruky. Odtiahla som ich. ,,Predsa si ma ignoroval." Odsnula som sa celá. ,,Čo si sa dočítala v tom liste?" Opýtal sa. Musela som si vspomenúť. ,,To že Melanie to tak chcela. Potom čo som bola v nemocnici." ,,Melanie vedela že jej ostáva len chvíľa. Nechcela ťa stratiť." ,,Ona by ma nestratila." ,,Ja viem." Vzdychol si. ,,Pozri," odhrnul mi z tváre natočený prameň vlasov. ,,Viem že to bolo pre teba ťažké, ale musel som. Bál som sa o teba. V nemocnici si vyzerala tak bezbranne. Ja som vedel že ťa budem musieť ochrániť. Kvôli Melanie, kvôli sebe. A hlavne kvôli tebe." Pohladil ma po líci. ,,Luke. To je nezmysel." Zasmiala som sa. ,,Nie je." Pokrútil hlavou. ,,Každý deň som mal chuť ťa pobozkať, objať ťa a hlavne ťa chrániť." Vzal mi tvár do rúk. ,,Prosím ťa, odíď." Odtiahla som sa a snažila som sa neplakať. ,,Samanda." Klesol. ,,Nie. Odíď." Ukázala som smerom na odchod. Postavil sa a šiel. Podišla som k oknu a zahľadela sa na oblohu plnú hviezd. Niekde tam bola Melanie. Dávala na mňa pozor.
,,Milujem ťa, Samanda." Ozval sa jeho jemný hlas. Myslela som si že sa mi to sníva, no bola to pravda. Stál za mnoh a pozoroval ma. Otočila som sa k nemu a pozrela mu do očí.
,,Milujem ťa tak, ako nikdy nikto nikoho nemiloval." Pritiahol si ma bližšie a objal ma okolo pása, jemne ma nadvihol, vydvihol do výšky tak aby som mu videla do očí. Objala som jeho pás nohami a krk rukami. ,,Zase klameš." Uškrnula som sa. ,,Ja ťa milujem ešte viac." Usmial sa a pomaly spojil naše pery. Jeho teplé pery bozkávali tie moje. Bolo to ešte lepšie ako v snoch. Jeho jemnosť a nežnosť sa premenila na vášeň. Bol tak dokonalý, tak úžasný. A hlavné je, že bol môj. Zaspala som v jeho objatí, bez zlých snov a v bezpečí.