(Ne) dokonalá DOKONČENÉ

Part 24

Otvorila som menšiu cestovnú tašku a začala tam skladať oblečenie, ponožky, kozmetiku, zbalila som aj laptop a pár kníh. Pomaly som vzala tašku dole. Obula som sa a vložila ju do kufra. Sadla som si vedľa Tima. Naštartoval. Auto sa pohlo. Nervózne som klepkala na okno. Sledovala som vločky ako dopadajú na čelné sklo a ako ich stierač daval preč. Konečne sme prišli k nemocnici. Vystúpila som a čakala kým vyberie tašku. Pritiahla som si viac šál a vstúpila do nemocnice.

Chýbal mi jej smiech. Všetko. Znovu som bola sama. Odchádzal každý. Môj život nemal zmysel. Prechádzala som sa po lesnej cestičke. Na konci som sa chcela obrátiť a ísť domov. No niečo ma ťahalo ísť dalej. Započula som šum vody. Silný. Ako keby bol celkom blízko. Odhrnula som pár konárov a prešupla som sa tam. Nikdy som netušila že tu niečo také je. Stála som na vrchu obrovskej skaly ohradenej starým plotom. Potok tiekol odkiaľ si z lesa a tiekol dole cez tu skalu. Vytváral vysoký vodopád ktorého tok sa strácal kamsi v diaľke. Stará dverená lavička bola na kraji, ďalej od lesa. Podišla som k nej odhrnuka z nej sneh a sadla som si tam. Zimný vietor mi štípal tvár. Vdychovala som príjemný vzduch. Konečne som sa cítila slobodne. Keď sa začalo stmievať pomaly som sa pobrala domov.
Zapla som si teplú sprchu a vošla som do nej. Pocítila som bolesť pri maternici a hneď nato tok krvy po nohe. Super. Dostala som krámy. Aké skvelé. Usušila som sa, dala si tampón, obliekla sa a šla spať. Teda. Aspoň som sa o ten spánok pokúšala. Po mrvení na posteli som to vzdala a zapla laptop. Zapla som si film Nerv: Hra o život. Videla som ho snáď tisíc krát no nikdy ma neomrzel. Plakala som vždy keď nakonci nafingovali jej smrť. Aj napriek tomu že som to vedela. Ten herec bol na zožratie. Ach, áno. Ani som si neuvedomila kedy, no tvrdo som zaspala a tak spala až do rána.

Naštartovala som auto a šla za Melanie. Mali ju konečne prepustiť domov. ,,Ukaž." vzala som jej tašku a pomohla jej nastupiť. Hodila som tašku na zadne sedadla a zasadla za volant. Vodičak som mala už 2 roky. ,,Ako si sa mala?" opýtala sa ma po ceste domov. ,,Bolo to divné." povedala som zamyslene. ,,A Luke? Bol za tebou?" ,,Nie. Prečo by mal?" zasmiala som sa. ,,Vieš, potej svadbe." usmiala sa. ,,Sama si videla ako sa v poslednej dobe správa." zovrela som silnejšie volat, dupla na plyn a obehla auto pred namy. ,,A pravdupovediac dlho som ho nevidela. Za tie tri dni nebol ani v škole, a keď som ti bola po veci bol doma iba tvoj otec. Teda pritomne nie. Odkvacol rovno na gauči pri seriali." nadvihla som kutiki úst do uškrnu. ,,Ani za mnou nebol." priznala. ,,Nezmysel." pokrútila som hlavou a zaparkovala som pred ich domom. Vzala som tašku a zamkla auto. ,,Možni išiel na ten zapas Do New Yourku. Tim mi čosi take spomínal. Vraj im trener doprial aj svoje." odomkla som jej dvere a položila tašku na botnik. Vyzula sa a šla ju rovno odniesť do práčovne. ,,Aspoň mohol nechať vzkaz." prevratila očami a sadla na gauč. ,,Otec len stále pracuje." vzdychla si. ,,To aj môj. Mama je momentálne mimo štátu na pár dní. Takže som sama doma vpodstate. S otcom sa len navečeriame. Ani to nie. Kimberly je na medových týždňoch v Španielsku a ja hnijem doma v posteli." zrhnula som svoj nudný život. Oprela som si hlavu o ruku a mrkla som na Melanie. ,,A Bella? Ako sa má?" opýtala sa.,,Ach , sama neviem. Už je v piatom mesiaci. To je asi všetko čo viem." zívla som si. Vonku už bola znovu tma. ,,Chcela by si prespať u mňa? Nechcem byť sama keď tu Luke nieje ." usmiala sa. ,,Samozrejme. Otec bude vedieť kde ma hľadať." ,,Idem spraviť kávu. Chceš aj ty?" postavila sa. ,,Nechaj to na mne." predbehla som ju. Šla som do kuchyne a postavila vodu. Do šalok nasypala kávu a cukor. Zaliala som ju a odniesla ju do obývačky. ,,Som dosť hladna. Maš jogurty?" chytila som sa za škvrkajúce brucho. ,,Iste v chladničke." ukázala mi na sivú chladničku v kuchyni. Vzala som si jahodový jogurt a pustila som sa doňho. Hlad ustúpil. Po dvojhodinovom filme sme šli do jej izby. Prezliekli sme sa a zaľahli. Melanie zaspala do piatich minút. Ja som znova zaspať nemohla.

Okolo 1 ráno som začula z dola buchot vchodových dverí a nato hneď vrzgajúce schody. Pomaly som sa vybrala k dverám. Trochu som ich otvorila a vykukla na chodbu s nádejov že uvidím pána Frederica. No oči pozerali na veľku horu svalov. Tašku mal prevesenú cez plece a otváral dvere do izby. Potom sa znovu objavil na chodbe. A ako na mňa prišiel že ho sledujem? Kíchla som si. Rýchlom som zaliezla do postele a tvarila sa že nič. Dvere sa kus pootvorili a z nich vykukla jeho hlava. Potom sa do izby dostavilo aj jeho telo. ,,Spí?" opýtal sa šepom aby nezobudil sestru. Len som prikývka v súhlas. ,,Som rád že si ju vzala domov." sadol si do kresla vedľa postele. Uprene na mňa zahľadel a prečesal si vlasy rukou. Zvýkal to robievať často. Ktomu vyzeral neodolatelne. ,,Ako bolo na zápase?" nadviazala som reč. Vzdychol si. ,,Futbal bol oničom. Ale tie ženy.." doširoka sa usmial. Neviem či to robil náročky aby som žiarlila alezabralo to. Na sto percent. Jemne som sa zasmiala a prečuchala si unavené oči. ,,Čo robiš tak dlho hore?" Len som mykla plecami a oprela si hlavu o stenu. Poriadne som sa nadýchla a natiahla zároveň. ,,Nemala by som sa do toho starať, ale.." zastavila som sa uprostred vety. Naozaj som chcela vedieť pravdu otom prečo zmlátil Toma? ,,Ale?" povzbudil ma. ,,Ale nič. Nechaj to tak." mavla som rukou. Niekde v kútiku duše som dúfala že to nechá tak. No znova som sa mýlila. ,,Ale?" nadvihol obočie. ,,Vieš, no.." poškrabala som sa za uchom. ,,Prečo si zmlátil Toma?" konečne som zoseba vyjachtala. ,,Zaslúžil si to." opäť sa oprel a založil si ruky za hlavu. ,,Ale do toho ťa nič nebolo." podotkla som štipľavu poznámku. ,,Samanda. Ak nie ja tak kto? Alex?" ironicky sa zasmial. ,,Pockať?" zamyslela som sa. ,,Nechaj to tak." postavil sa a podišieo k dverám. ,,Je nato ešte čas. Dobru noc. A to naozaj vážne. Mala by si si konečne pospať. Tie kruhy pod očami mi hovoria že si nespala vyše troch dní." ,,Rozkaz šefe." dala som pravu ruku k čelu. Do široka sa usmial a zhasol. Ja som si spokojne ľahla a zaspala ako princezná. Nechápala som síce jeho zmenu správania, ale myšlienka ktorú som len nedávno chcela dokázať sa stratila. Jednoducho naňho nedokážem zabudnúť. Je až príliš dôležitý v mojom živote. Aj keď otom nema ešte páru ako moc.