Epilóg

161 7 8
                                    

,,Úsmev." Povedal fotograf. Stála som vedľa Luka a pózovala. Ten ma obímal okolo pása a usmieval sa. Pobozkal ma na čelo a konečne sme vstúpili do telocvični. Bola perfektne ozdobená. Sedeli sme pri stole a pili punč. Luke na chvíľu odišiel. ,,Ahoj." Objal ma Tim. ,,Je, ahoj." Usmievala som sa. ,,Len Vám to obom prospelo." Usmial sa. ,,Ďakujem." Odpila som si. ,,Smiem prosiť?" Objavil sa vedľa mňa s ružou v ruke. ,,Iste." S radosťou som prijala jeho ruku. Šli sme tancovať. ,,Dnes je to presne pol rok čo sme spolu." Šepol. ,,Ja viem." Priznala som. Je to pol rok od toho čo sme boli na tej večeri. Pol rok som už nebola sama a netrápila sa. Rodičia ma prekvapili hádam najviac. Citujem otcové slová. ,,Ja som vedel že vy spolu budete."
Áno tati. Len ja som to nečakala.
Sadli sme si naspäť na miesta a rozprávali sa s jeho spolužiakmi. Maturitný ples. Ja a on. Nezabudnutelne.
,,Samanda." Pribehol zadychčaný Bred. ,,Deje sa niečo?" Chytila som ho za rameno. ,,Bella. Bella rodí." Povedal a rozbehol sa preč. Automaticky sme s Lukom šli za ním. Nasadli sme do auta a vybrali sa do nemocnice. Po hodine sme mohli isť k nej. Hneď som ju objala. Potom ich priniesli. Adama a Melanie. ,,Mohla by som?" Opýtala som sa. ,,Iste." Usmiala sa. Pomaly som si vzala Adama do rúk. Bol nádherný. Podala som mu ho Lukovy. Vzala som Melanie. ,,Je nádherná." Usmiala som sa. ,,Ani nevie aké to bude. Aký to ma pre nás význam." Pobozkala som ju na čelo. Lukove ruky ma objali okolo pása. Pozrela som naňho a pobozkala ho. Konečne bolo všetko dokonalé. Aj s Melanie. ❤

(Ne) dokonalá DOKONČENÉOù les histoires vivent. Découvrez maintenant