Ráno som sa prebudila úplne svieža. Milovala som to. Zbehla som do kuchyne sa najest. Už som sa nemohla dočkať kedy mi oznámia že sa sťahujem do vlastného. Aj keď to už viem. ,,Dobre ránko." Usmievala som sa ako vtáčik. ,,Aj tebe." Povedal otec s mamou naraz. ,,Samanda." Ozvala sa mama. Sadla som si oproti nim a pozorovala ich. ,,Vieš. S otcom sme sa rozhodli.." naťahovala. ,,No rozhodli sme sa že ti zaplatíme byt v meste." Dopovedal otec a objal mamu okolo ramien. Oči sa mi rozžiarili. Aj napriek tomu že to bolo niečo čo som vedela. Silno som ich objala. ,,Ďakujem. Naozaj." Usmievala som sa. ,,Ale každú sobotu nás budeš navštevovať." Povedala prisne mama. ,,Fajn." Dvihla som ruky do vzduchu. ,,Tak," postavila sa mama. ,,Kedže s otcom by sme už radi odišli už zajtra, tak sa idem pobaliť. Mohla by si sa tiež už pobaliť. Byt sme už našli." Usmiala sa , vtiskla mi bozk a odišla do spálne. Naraňajkovala som sa a šla do izby. A tam to na mňa doľahlo. Síce sa sťahujem do mesta. No budem sama. Nebudem v dome v ktorom som vyrastála. Pomaly mi začali stekať slzy po líci. Vsakovali sa do nočnej košeli ktorú som mala ešte stále na sebe. Utrela som si líca a postavila sa k šatniku. Vybraka z neho veľký kufor a začala sa baliť. Na veci som musela pouzit aj cestovnu tašku. Z poličiek som vybrala knihy, zošity a fotky v rámoch. Položila som ich do krabici, tak som ešte hodila fotky z nástenky. V rukách som držala tú s Melanie. Hlúpo som sa usmiala a odložila ju. Krabicu som zalepila a položila vedľa kufru a tašky. Vošla som do kúpelne a zbalika si všetko čo v nej bolo. Vybrate oblečenie som si obliekla na seba a zišla dole. Mama s otcom boli plný práce. Balili všetko potrebné. ,,Idem sa prejsť." Oznamila som im a vyšla na verandu.
Husto snežilo. Usmiala som sa a šla k Melanie. Zaklopala som na dvere a čakala. Tie sa po chvíli otvorili a v nich sa objavil Luke. ,,Je Melanie doma?" Pozrela som naňho. ,,Spala u Tima a ešte sa nevrátila." ,,Tak," zastrčila som si vlasy za ucho. ,,Ak sa vráti tak nech sa u mňa zastaví." Otočila som sa a šla domov.
Kedže som sa doma nudila rozhodla som sa ísť odhrnúť sneh spred domu. Dostať sa cez to bolo naozaj ťažké. Keď som sa tak zamyslela, s rodičmi sme nikde neboli. Žiadna lyžovačka alebo chata s ich priateľmi. Vždy boli len v práci. V slúchatkách mi začala hrať pieseň Mama od Jonasa Blua. Pomaly som si ju začala pohmkávať a usmievať sa ako dilino. Odhrňanie snehu bolo viac zábavnejšie. Po chvíli sa ku mne pridal aj otec. Dala som si preistotu jedno sluchátko dole aby som ho počula ak by niečo hovoril. ,,Samanda." Zastavil pracu a oprel sa o lopatu. Pozrela som naňho. ,,Chcem aby si na Vianoce prišla k nám." Znel prisne. ,,Tati." Jemne som sa zasmiala tak aby to nezobral ako uražku. ,,Veď to je jasné." Usmiala sa a pokračovala v odhrnaní.
,,Dobrý deň pán Stark." Povedala Melanie vchádzajúca na dvor. ,,Ahoj, Melanie." Odpovedal jej otec a naďalej sa venoval začatej práci. ,,Poslal ťa Luke?" Opýtala som sa keď došla až ku mne. Len prikývla. ,,Potrebujem.." z hlboka som sa nadýchla. ,,Počkaj sem. O chviľu sa vrátim." Vbehla som do domu a zobrala si kľuče od auta, peniaze a mobil. ,,Tati. Ideme na kavu. Tak ahoj." Zamavala som mu a pomaly vycúvala z dvora.
Sedeli sme v našej obľubenej kaviarni a popíjali našu obľubenú kávu. ,,Tak, kde by som len tak začala.." položila som ruky na stol. ,,Vieš. Otca povýšili." ,,Tak to je skvele." Vbehla mi do toho Melanie. Nepekne som naňu pozrela a tým jej naznačila že má byť ticho. ,,Je. No, rodičia sa sťahujú preč. Aby mal pracu bližšie." Uškrnula som sa. ,,Ako ďaleko?" Zbledla. ,,3 hodiny odtiaľto." ,,A ty? Ty ideš.." prerušila som jej nepekné myšlienky. ,,Rodičia povolili aby som sa presťahovala do bytu tu v meste. Idem tu už zajtra." Uľavilo sa jej. ,,Ja by som to neprežila. Psychycky by som sa zrútila." Krutila som hlavou s usmevom. Melanie sa bezducho zasmiala a odpila si z kávy. ,,O tri dni je ten koncert." Pripomenula mi. ,,Viem. " prikývla som. ,,Hrozne sa teším."
Zaplatili sme a šli sme domov.
Posledný krát som si ľahla na moju posteľ a prikryla sa perinami. Pomaly a pokojne som zaspala.
YOU ARE READING
(Ne) dokonalá DOKONČENÉ
Romance"Prečo sa k ľuďom takto chováš?" nadvihol obočie a hnusne sa na mňa pozrel. V tej chvíli som sa naozaj zamyslela. Prečo? "Takto zneužiť nevinné dievča. Nehanbíš sa zato?" spýtal sa ma ďalšie otázky. "Počkaj." Zastavila som ho, keď sa chytal vyvaliť...
