(Ne) dokonalá DOKONČENÉ

Part 23

Stála som pred zrkadlom v teplákoch a čiernom tričku. Vlasy som mala zopnuté do drdolu. Zastrčila som si za ucho pár neposlušných prameňov. Presne tak ako to urobil on včera. Nechápala som tomu do dnes. Potriasla som hlavou a sadla si na posteľ. Nezmysel. Bolo to až príliš nádherné na skutočnosť. Zobrala som telefón a zavolala som Belle. Dohodli sme si stretnutie u nej za hodihu. Zišla som dole do kuchyne a vybrala si z chladničky mlieko. Z poličky som si zobrala misku a nasypala do nej cerálie. Zaliala som ic už teplým mliekom. ,,Dobre ráno." Usmiala sa mama a pobozkala ma do vlasov. ,,Aj tebe." ,,Ako to včera dopadlo?" Usmiavala sa mama. Vyzeralo to až príliš podozrivo. ,,Fajn." Pípla som. ,,Fajn? A Luke?" Prisadla si kumne. ,,Mami. Nič sa nestalo." Prekrutila som očami a dala obsah lyžice do úst. ,,Iste." Usmievala sa. Nechcela som nato myslieť. Postavila som sa a odišla. Obliekla som si čierne nohavice a biele tričko ktoré som si zakasala. Na vrh som si dala čierny sveter a šla sa obuď. ,,Idem k Belle." Zvolala som a už ma nebolo.

,,Dalo sa to čakať." Usmievala sa. To bola jej veta nato čo sa stalo včera. ,,Nie. Nedalo. Veď sa ku mne správal ako idiot. Ja tomu nechápem." Krútila som hlavou sediac na jej pracovnej stoličke. ,,Samanda. Ja ti stým nepomôžem. Choď za ním." ,,Nie." Rezignovala som. ,,Samanda." Zatiahla a pozrela na mňa s prosikom. ,Fajn."dvihla som ruky do vzduchu.

Pomaly som vyšla na verandu a zazvonila som. Bola som riadne vystresovaná. Nevedela som čo mu povedať. Na moje nešťastie otvoril práve on. ,,Ahoj." Pozdravika som ho. ,,Čaw." Povedal. Aaaa. Starý Luke je späť. Fakt. Naozaj veľmi si mi chýbal. ,,Je Melanie doma?" Vykoktala som. ,,Nie ešte neprišla z nákupu. Ak chceš počkaj ju v izbe." Odtiahol sa abybsom mohla vojsť. Jemne som zakopla o prah dveri. Počula som jeho chichot. ,,Smiešne. Naozaj." Prekrútila som očami a vyzula sa. ,,Čaj, kávu?" Opýtal sa. ,,Kavu ." Sadla som si na stoličku v kuchyni a sledovala ho. Jeho mohutné telo vyzeralo užasne ako vždy. Otočil sa kumne zalievajuc kávu. Položil predomňa pohar a odišiel.Mala som chuť plakať. Bola to rana pod pás. Tvário sa ako nič. Jeho slová ma včera privádzali do šialenstva. Nahnevana som sa posadila do kresla v obývačke a vyčkávala na Melanie. ,,Dopekla." Zaklial Luke. Vtrhol do obývačky a sadol na gauč. ,,Ach, ty si ešte tu?" Pozrel na mňa. To mu už aj vadi moja pritomnosť? ,,Čakam na Melanie.Sam si to navrhol." Prehodila som. ,,Aha, no nepride. Volala mi že ostava ešte s Timom." Postavila som sa na odchod. ,,Kam ideš?" Opýtal sa. ,,Nemam tu čo ďalej robiť. Idem domov." Obúvala som si boty. Oprel sa o zárubňu dverí a pozorne ma sledoval. ,,Čo je?" Sykla som. ,,Pristane ti to." Usmieval sa. ,,Prestaň stým dobre?" Prehodila som si vlasy do zadu a zapla zips na bunde. Vyšla som von a vidala sa domov. Znova to bol ten idiot Luke. Najradšej by som bola vrátila čas. Tak moc som ho nenávidela a zároveň milovala. Neviem akú rolu by mal on mať v mojom živote. No určite nie rolu človeka čo ma robí šťastnou. Nezniesla som jeho blbe provokačne narážky.Aj keď son si to nechcela dopustiť, musím naňho zabudnúť. Tak to to bude lepšie. Aspoň pre mňa.

,,Melanie. Musiš to vytiahnúť vyššie." podporoval ju učiteľ spevu. ,,Ale ja to nedokážem." obhajovala sa. ,,Nenúť ma si myslieť že som spravil chybu." napomenul ju. ,,Kašlem nato." zavrela nervózne zošit a sadla si vedľa mňa. Prehrabala si rukou vlasy. Napila sa vody. ,,Samanda?" pozrel na mňa. ,,Nie." pokrútila som hlavou. ,,Nie že nie. Ani nevieš čo som chcel. Chcem aby si všetko prichystala." usmial sa. ,,Veď je to až o mesiac."nadvihla som obočie. ,,Viem. Ale chcem mať už rospis o 2 tyždne. Aby sme všetko pokupili." podotkol. ,,Fajn." ,,Tak chodte už domov." mavol k dveram. Pobalili sme si veci a šli. Pustip nas o 15 minut skor. ,,Samanda?" ozvalo sa z dialky. Obzrela som sa. Melanie sedela na lavičke na chodbe. Myslela som si že ide zamnou. ,,Choď po Luka. Je v telocvični." šepla. ,,Melanie ale. " ,,Ja to zvládnem utekaj." povedala. Položila som veci a naozaj som začala utekať. Po ceste som stretla Tima. ,,Tim." zastavila som narazom doňho. ,,Klídek forest." smial sa. ,,Melanie.Na konci chodbi. Je jej zle. Idem Po Luka." vyjachtala som zo seba a pokračovala v behaní. Telocvičňa bola prázdna. Zišla som dole do šatní. Otvorila som chlapčenskú a hľadala ho. Chalpci zapískali a zasmiali sa. ,,Kde je Luke?" opýtala som sa nahnevane. ,,Prosím?" vykukol spoza rohu. Mal na sebe len trenírky. Až neskor mi doplo že niekto nemal tričká. Och, raj pre ženy. A hlavne on. Vyzeral ešte viac sexi. ,,Samanda?" vytrhol ma z myšlienok. ,,Ach, áno poď." potiahla som. ,,Čakaj." rýchlo na seba natiahol oblečenie. ,,Ideš Luke!" kričali a piskali chalani. ,,Haha." zaškerila som sa nanich pri odchode. ,,Melanie je zle." povedala som. mu po ceste. Rychlo sme pribehli. Tim prinej ešte stále bol. ,,Brala si svoje lieky?" kľakol si predňu. Len slabo prikývla. Zobral ju do náruče a odišiel sňou von. ,,Idem s vami ." podišla som k nemu. ,,Nie " povedal rázne Luke. ,,Luke." šepla Melanie a pokrútila hlavou. Prevrátil oči. Sadla som si k nemu na predné sedadlo. Tim si sadol k Melanie a dal jej hlavu na svoje nohy. ,,Pripútaj sa." Povedal mi nervózne keď naštartoval auto. Poslúchla som. Poklepkávala som si po stehne. Sem tam som mrkla na Luka a potom na nich do zadu. Zastavili sme pred nemocnicov. Luke ju odniesol až do vnutra. Tam ju okamžite preniesli na salu.

,,Ja už idem. Zajtra mám test. Ak ho nenapíšem neprešiel by som." povedal Tim. ,,Ahoj." šepla som mu do ucha pri objatí. Luke sa mu len pozdravil a ďalej sa venoval smske ktorú práve ťukal. Po chvíli odložil mobil a oprel sa. ,,Pán White?" objavil sa na čakačke doktor. Luke sa automaticky postavil a podišiel k nemu. O niečom diskutovali, potom pozrel na mňa, prečesal si vlasy a znova sa venoval doktorovy. Podišiel naspäť a zobral si bundu z vešiaka. Mňa jemne potiahol aby som ho následovala.

Cesta domov trvala približne pol hodinu. V aute bolo hrobové ticho. ,,Bude v poriadku však?" prerušila som to napätie. Neodpovedal. Silnejšie zovrel volant a sledoval cestu pred nami. ,,Pýtam sa niečo?" pozrela som naňho. ,,Teraz nie." povedal z nechuťou. ,,Zastav." Povedala som nahnevane. ,,Samanda." mrkol na mňa. ,,Zastav." zopakovala som. Prešiel ešte jednu ulicu a zastavil. Snažila som sa otvoriť dvere. No márne. Boli zavreté. Nahnevane som klesla naspäť do sedadla a zafučala som. Prekrížila som ruky na prsiach a pozerala von oknom. ,,Nebude v poriadku však?" prehovorila som. Zacítila som známu chuť slz na perách. ,,Však?" otočila som sa naneho a pozrela mu do očí. Vonku už bola tma o piatej kedže je zima. Tvár mu osvetľovali len svetla z ulice. Oči sa mu leskli od slz. Nechcel plakať. Nie predomnou a nie tu. ,,Odvez ma domov." šepla som a oprela som sa o ruku. Motor znovu naštartoval, auto sa pohlo. Zastavil priamo pred mojím domom. Obzrela som sa zaním do auta. Pozorne ma sledoval do kým som nezašla za dvere. Potom sa auto znova pohlo a on sa vyparil.