(Ne) dokonalá DOKONČENÉ

Part 17

Ráno som vstala o 6. Mama mi povedala že má voľno takže ma zvezie do školy. Konečne nebudem musieť isť na autobuse. ,,Po škole prídem po teba a pôjdeme domov. Prezlečieme sa a pôjdeme. Len hodinu to trvá tam." Povedala keď sme stáli už pred školou. ,,Fajn. Kúp mi tie šaty dobre? Číslo S." Vystúpila som z auta a šla do triedy. Na chodbe som stretla Thomasa. ,,Ahoj." Oprel sa o skrinku a pozrel na mňa. Celkom ma vyľakal. ,,Ahoj." Usmiala som sa a zavrela som skrinku a pokračovala som do svojej triedy. ,,Tak v piatok by si mohol po mňa prísť o piatej." Povedala som keď ma dobehol. ,,Budem rád. Inak všetko najlepšie." Podával mi malú obalenú krabičku. ,,Ježiši. To si nemusel." Celá rozžiarena som ju vzala do rúk a objala ho. ,,Maličkosť. Osemnásť máš len raz." ,,Presne." Zasmiali sme sa. ,,Tak ja už pôjdem." Zastavili sme pred mojou triedou. ,,A ďakujem." Ukázala som krabičku. ,,Zamálo. Tak ahoj." Objal ma. Vošla som do triedy a sadla si vedľa Melanie. ,,Všetko najlepšiee." Zvýskla a objala ma. ,,Ďakujem." Milo som sa usmiala. ,,Darček však dostaneš až v piatok. Kedže sa mi ho nechcelo vláčiť až tu." Oznámila. ,,Ale." Položila predomňa malú krabičku. ,,Niečo je omnoho menšie." Usmiala sa. ,,Ďakujem." Znova som ju objala. Bola naozaj milá. Rozbalila som obal a otvorila krabičku. Bol tam náhrdelník s diamantovým srdcom. ,,Počkať, toto není prave však?" Pozrela som naňu. ,,Je po mojej babičke. Ja som ho dostala keď som mala 15. Myslím si že je správne ho dať tebe." Priznala. ,,Melanie, nie to je moc drahé, a ak to uvidí Luke tak ho asi roztrhá." Vrátila som ho naspäť do krabice a posunula ju k nej. ,,Neblázni. On to môže mať u prdeli. Je to moja vec." Vybrala ho a zapla mi ho okolo krku. Silno som ju objala. ,,Ďakujem. Naozaj." Šepla som. ,,Zamálo." Odtiahli sme sa od seba a začali dávať pozor kedže sa v triede objavil učiteľ.

,,Úžasné." Obdivovala mama náhrdelník. ,,Však? A ktým šatam sa hodí bohovsky." Otočila som sa v nich. ,,Fajn, poď." Zamkla dvere na dome a vyrazili sme. Hodina cesty vo vyhriatom aute bola celkom fajn.
Vystúpili sme pred obrovským divadlom. Bolo to ako z rozprávky. Vo vnútri to vyzeralo ešte lepšie. ,,No konečne." Povedal otec a pobozkal mamu. ,,Vstupenky som už kúpil." Ukázal nám ich. Spokojný sme vstúpili do veľkej divadelnej sály. Sadli sme si do stredného radu na stredné sedadla. Čakala som kedy sa to začne.

,,Nádherné." Povedala som v aute na ceste domov. Predstavenie bolo o chudobnej dievčine ktorá bola nepobozkaná a nemilovaná. Volala sa Sia. Bývala v starom mlyne. Bohatý panovnik čo vládol mestu mal syna. Eduarda. Eduardo bol vekovo ako Sia. Spiznali sa na oslave jeho narodenín. Sia tam robila slúžku. Zamilovali sa do seba. No nebola to rozprávka s pekným a šťastným koncom. Potom ako sa začali schádzať, mesiac nato Sia otehotnela. Eduardo však musel odísť na vojnu kde ho zajali nepriatelia a potom ho zabili. A tak Eduardov otec vzal Siu aj so synom k sebe do zámku. Bol to predsa jeho vnuk a ona jeho nevesta. Plakala som ako nikdy pred tým.
,,Ďakujem. To bol najlepši darček." Pochválila som rodičov. Oni sa len usmievali. Domov sme dorazili o 11 v noci. Boli sme sa ešte najesť a nakupiť potrebné veci. Akonáhle som sa odmaľovala a prezliekla do pyžama. Ľahla som do postele a zaspala.

,,Tak čo pripravená?" Opýtal sa ma Thomas keď sa objavil v mojej izbe. ,,Ja áno." Prehodila som si tašku na chrbát a objala ho. ,,Melanie s Thymothim nás čakajú v aute. Ideme na jednom." Oznámil. ,,Skvele." Usmiala som sa naňho. Vzal mi tašku a dal ju do kufra. Šli sme na jeho aute. Chlapci sedeli v predu a my v zadu. ,,Kam to ideme? Rada by som to už vedela." Opýtala som sa. ,,Nechaj sa prekvapiť." Povedal Thimothy. ,,Bude sa ti to páčiť." Vravele tento krát Melanie. ,,Och pane bože." Prevrátila som očami.

Cesta trvala asi hodinu a pol. Celkom si z nej nič nepamätám kedže som zaspala hneď na začiatku. ,,Vstávame." Budila ma Melanie. Pomaly som vyšla z auta. Boli sme pred obrovským hotelom. ,,Tak moja zlatá. Welness síce nieje najlepší darček, ale je to lepšie ako nič." Usmievala sa na mňa kamarátka. Bola som veľmi prekvapená. Na poriadnom welnesse som nebola vyše roka. ,,Ty si poklad." Hodila som sa jej okolo krku. Chlapci sa tlačili s našimi taškami do hotela. Následovali sme ich. Na recepcii robila mladá žena. Bola veľmi sympatická. Dala nam kľúče. Vyviezli sme sa výťahom na 5 poschodie. Tim podal Melanie kľúče. ,,To ti nebude chýbať?" Opýtala som sa jej, keď môj zadok padol na mäkkú posteľ. ,,Zajtra sa k neku nasačkujem." Smiala sa. ,,Thomas je veľmi zlatý chalan." Povedala z ničoho nič. To je. Bol to niekto koho som hľadala, síce mi v hlave pobehoval Luke. Ale Thomas mi pomôže na neho zabudnúť. Možno by som sa naučila milovať ho. Aj keď moje srdce je napol uzavreté a pomaly sa otvára keď myslím iba na toho jedného. Je to sebecké. Možno niekoho sklamem, alebo sklamem samu seba. To je len otázkou času. No posnažím sa, aby to dopadlo dobre. a aby nikto neostal zranený a padlí na dne.