(Ne) dokonalá DOKONČENÉ

Part 11

,Ahoj." objala ma keď otvorila dvere. ,,Tak čo máš dnes v pláne?" pozrela som naňu. ,,Pozrieme si nejaký film, a máme čas sa lepšie spoznať." usmievala sa od ucha k uchu. Odišli sme do jej izby odniesť moje veci a potom sme sa vrátili dole. ,,Chceš kávu?" pozrela na mňa. ,,Vieš akú mam rada." zasmiala som sa a vybrala 2 poháre. Zbadala som jednu otvorenú skrinky kde bolo veľa liekov. ,,Načo toľko?" pozrela som jej do očí. ,,Hm?" pozrela na mňa a potom na skrinku. ,,Hm.. Otec je chorý. A niesu tam len lieky. Vitamíny musí brať aj normálny človek." povedala rozrušene a zatvorila ju. ,,To preto si minule odišla." narážala som na náhli útek z centra. ,,Áno. Zabudla som že otec ma brať lieky." usmiela sa a vrátila sa naspäť k práci. ,,A kde je teraz?" opýtala som sa. ,,Šiel kam si s kamarátmi." usmiala sa. ,,Už mu je lepšie?" ,,Prečo sa ma pýtaš toľko otázok?" buchla po linke a pozrela na mňa. ,,Sama si vravela že máme čas na spoznávanie." pripomenula som jej vetu. Bez slova zaliala kávu a pobrala sa do obývačky. Následovala som ju. Bolo ti všetko zladene do hnedo biela. Na stole bolo veľa jedla. ,,Varila si?" pozrela som naňu. ,,To otec. Je kuchár." usmiala sa a sadla si na hnedý semišový gauč. Prisadla som si k nej. ,,Och, milujem varenie." obe sme sa zasmiali. ,,Melanie?" opýtala som sa po chvíli. Nedali sa nevšimnúť že nemá mamu. ,,Kde je tvoja mama?" pozrela som jej do očí. ,,Mamu som nepoznala. Odišla keď som mala 3 roky. Vychovával ma otec. Potom keď Luke vyrastol tak to bolo omnoho ľahšie." usmievala sa. ,,Našla si niekoho?" ,,To neviem. Otec sa otom nechcel rozprávať. A ja som to neriešila." odpila si s kávy. ,,A ty? Pochváľ sa s niečim. Chalani a tak." podpichovala. Zasmiala som sa. ,,Ved vieš ako to chodieva. Ale to je už minulosť." usmiala som sa. ,,Mala si už normálny vzťah?" ,,Nebola som na dlhé vzťahy. Skor som sa len taj bavila." ,,A teraz si si niekoho vyhliadla?" zasmiala som sa. Klamať jej nechcem. No bude to tak lepšie. Okrem toho že ma jej brat privádzal do šialenstva každý deň. Keď si spomeniem nato ako ma odviezol do nemocnice. Nepriznávala som si že ssom zamilovaná. Aj keď to bolo dosť ťažké. Milovala som chlapca ktorý mňa nenávidel. Už len jeho pohľad ma dokázal odmäkčiť. No zistila som že som silná. Až príliš. ,,Možno?" povedala som tajomne. ,,Poznám ho?" vyzvedala. ,,Tak to ti nepoviem." zasmiala som sa a odpila z kávy. ,,Ja si počkám." zasmiala sa.

Melanie zaspala v obývačke na gauči. Sedela som v kresle a popíjala kávu. Začula som ako niekto otvára dvere. Nemala som sa kde skryť. Ignorovala som to. Hodil kľúče na botník a vyzul sa. Mal strapaté vlasy a vyzeral unavene. Bolo iba 11 hodín a on už bol z ten párty doma? Neklamala mi Melanie nahodou? Zamyslela som sa. ,,Mohla by si mi povedať čo tu dopekla robiš?" objavil sa pri dverách. Oprel sa o zárubňu a pozrel na mňa. ,,Pijem kávu." odpovedala som bez nálady. ,,Nechaj moju sestru napokoji." povedal razne. ,,A prečo?" postavila som sa priamo pred neho. Musela som zakloniť hlavu aby som mu videla do tváre. Pozrela som mu priamo do zelených očí. Srdce mi búchalo tisíc krát rýchlejšie. Nemohla som dať najavo to že sa mi páči. ,,Neprajem si to." ,,Zrejme nechápeš tomu že sme kamarátky." usmiala som sa. ,,Vážne?" zasmial sa posmešne. Smial sa mi. Mala som ostať doma. ,,Ani nevieš aké je to riskantné." šepol kľudnejšie. Pobrala som si kľúče a veci a šla sa obuť. ,,Kam ideš?" opýtal sa a postavil sa pred dvere. ,,Domov." odpovedala som a snažila sa cez neho dostať. ,,Vieš..." sahol si do vrecka a vytiahol moj mobil. ,,Nemysli si že vieš vymyšľať ťažké heslá." zasmial sa. Nie. Zhrabla som mu mobil z ruky. ,,Ako sa opovažuješ." buchla som doňho. ,,Klídek." smial sa. Hanbila som sa. Jednoznačne som sa slzám nneubránila. Sklonila som hlavu. ,,Nechaj na ísť." šepkala som. Konečne uhol a ja som mohla ísť domov. Nenávidela som ho len tak ako sa najviac  dalo.

Pohľad Luka
Preniesol som Melanie do jej izby a prikryl ju. Šiel som do obývačky a sadol si na miesto kde predtým sedela ona. Jej vôňa tu ešte ostala. Spomenul som si na jej odchod. Ona naozaj plakala? Ach, dobrá herečka. Zasmial som sa. Poupratoval som a šiel som spať. Nenechal som si plnú hlavu nej. Aj keď bola v nej stále každú chvíľu. Nedokázal som pochopiť prečo. Prečo ma zaujala práve ona.