(Ne) dokonalá DOKONČENÉ

Part 38

Pohľad Samanda
,,Ani som si to neuvedomila." Buchla som sa do čela nad slovami ktoré vyšli včera z mojích úst. Tim sa iba smial. ,,Ake zrejme mu ti nedošlo. Netváril sa priam chápavo." Posadila som svoju prdel na gauč. ,,Naozaj si vezmeš tie šaty?" Opýtal sa pozerajúc na telku. ,,Isteže. Kúpila som si ich tak ich aj zoberem." Zobrala som si hrstku čipsov a napchala ju do úst. ,,Milujem ich ." Povedala som s plnými ústami. Mobil mi začal vybrovať na stole pred nami. Volala mi mama. ,,Prosím?" Ozvala som sa. ,,Ahoj, ako sa máš?" Ozvak sa mamin príjemný hlas. ,,Snažim sa ako sa len dá. A vy?" Zaklamala som. Nemala som sa najlepšie. Zožierala ma tá bolesť. Je len otázkou času kedy ti vybuchne. ,,S otcom ideme na jeden večierok, prechádzame aj cez mesto, zbalila som tvoje veci čo si si tu nechala." Skoro som na ne zabudla. ,,Fajn, volaj ahoj." Zrušila som. Dala mi tak najavo pocítiť že ma už pri sebe nechcú. To bola ďalšia ráno pod pás.

,,Užite si to." Zamávala som im z balkóna. Bolo pol ôsmej večer keď mu zazvonili ori dverách. Tim odišiel domov cez deň. Mali tréning tak sa musel pobaliť. Zajtra je ples. Takže hura..

Bolo pol siedmej večer. Ples začínal o pol ôsmej. Naozaj som nemala chuť tam ísť. Obliekla som si tie hlúpe šaty ktoré sa mi zdali akosi hnusné. Okrem toho že nás Nancy včera nazvala dvojičkami, sa mi hnusila aj ona v tých šatách vedľa Luka. Natočila som su vlasy, namaľovala som sa a šla sa obuť. Vzala som si kabelku a vložila tam kľúče a mobil. Vytiahla som z nej papierik. Nemohla som si spomenúť odkiaľ som ho mala. Otvorila som ho. Bolo tam číslo a pod ním meno Chris. Chris? Nijakého takého nepoznám. Položila som lístok na poličku na chodbe a zamkla byt.

,,Vyzeraš nádherne." Objal ma Tim a otvoril dvere na jeho aute. Melanina vôňa tam ešte stále bola. Nechcela som na ňu myslieť. Chcela som byť pozitívne naladená. Po desať minútovej jazde sme boli už pred školou. Aj som zabudla že tu ešte chodím. Chytila som Tima za ruku a spolu vošli do telocvične.
,,Našťastie, nesedíme s Nancy." Vzdychla som si a nabrala si punč. ,,Asi ťa sklamem. Luke vyberal miesta." Smial sa Tim. ,,To nemyslíš vážne." Buchla som doňho. ,,Prepáč." Uškrnul sa. Obzrela som sa aby som videla či už prišli. Mohli sme spomenúť aspoň tisícku. Tá by sa mi viac hodila. Pohľad na Nancy napchatú v šatách ktoré jej ani nepasovali bol hrozný. Jediné čo ju zdobilo bol Luke. Držala sa ho ruky a jemne kráčala k stolu. Bola som nahnevaná. Zjavila sa tu len tak a všetko pokazí. ,,Ahojte." Zvískla a objala ma. Och. Prevrátila som oči a sadla si k Timovy. Ten sa privítal s Lukom, ktorý si sadol oproti mne. Nevenoval mi ani pohľad. Ani úsmev. Chýbali mi pohľadi na jeho spiace, bezvláne telo. Bol tak dokonalý. Tak bezchybný. Milovala som ho. Vedela som to už dlhšiu dobu. Aj napriek jeho drzosti a správaniu bol pre mňa jediný ktorého som vnímala inak. Padla som do toho hlboko. On ani netuší ako veľmi.
Tancovala som a Timom na slaďák a užívala som si to. Jeho dotyk bol pre mňa poznaný, no vždy vedel všetko zlepšiť. To preto som ho mala tak rada. Po asi pol hodinovom tanci sme sa posadili na miesta a vliali do seba punč. Telo sa mi unavilo, z ťažka som vzdychala. Poobzerala son sa po Nancy a Lukovy. Tancovali spolu a na niečom sa smiali. ,,Samanda." Napomenul ma Tim. ,,Hm?" Strhla som svoju pozornosť. ,,Luke by si s ňou nikdy nezačal." Jeho slova ma zaskočili. ,,Ale mne je to jedno." Pokrútila som hlavou a vypila obsah pohára až do dna. ,,Iste." Zasmial sa. ,,Nie som slepý. Niečo sa deje." Odpil si. ,,Tim, nič sa nedeje. Je to len Melanin brat. Nič viac." Krútila som hlavou. ,,Iste. A tak náhodov ťa minuke nenechal piť a odviezol ťa až domov. Ale do toho svojho domu sa vrátil až ráno." Lišiacky sa usmieval. Spomínal na večer po koncerte. ,,Nič to nebolo. Spal v obývačke. Aj tak šiel za Monou." Prevrátila som oči. ,,Nešiel." Pokrútil hlavou. ,,Tebe to nedochádza? Tá bitka s Tomasom, a odkiaľ pozná Alexa." Vravel. Nedávalo to predsa zmysel. ,,Otvor oči Samanda." Usmial sa, podal mi ruku a potiahol ma na parket. ,,Nemysli na to a tancuj." Smial sa. Jemu sa to ľahko povie.
,,Smiem prosiť?" Ozval sa za nami hlas Luka. Tim jemne povolil objatie a šiel tancovať s Nancy. Poza jej chrbát sa na mňa posmešne usmial a prevrátil očami. Zachichotala som sa. ,,Ako čiernovláska vyzeráš lepšie." Vytrhol ma jeho hlas pri mojom uchu. Objal ma okolo pása teplými rukami. Známa triaška znova prešla mojím telom. Tak ako aj na svadbe, privádzala ma jeho prítomnosť do šialenstva. ,,Žartovala som." Odpovedala som mu, aj keď to nebola otázka. ,,Ako si to myslela?" Jeho teplý dych dopadal na môj odhalený krk. ,,Ja som sa tiež pýtala veľa otázok." Spomínala som na Belline a Bredove slová o Lukovon správani. A aj na Timove. Predsa to by bolo nemožné. Luke o mňa záujem nejavil. Alebo áno? Nie. Nezmysek nemohla by som byť tak slepá. ,,Odpovede mi neprišli." Zaškerila som sa a pozrela mu do očí. ,,Tak sa pýtaj." Vyzval ma. ,,Odkiaľ poznáš Alexa?" Napadol ma hneď ako prvý. Ich stretávka nebola priam príjemná. ,,Pretiahol moju bývalu. Zrobil jej decko." Zaškeril sa. No aj tak sledoval moju reakciu. ,,Preboha." Šepla som. ,,Presne tak. A ktomu." Naklonil sa aby som ho lepšie počula. ,,Chcel ťa predsa znásilniť. No nie?" ,,Odkiaľ to vieš? A počkať." Pokrútila som hlavou. ,,Bred." Zasmial sa. ,,A čo Tomas?" Spomenula som svojho " bývalého". Zasmial sa. ,,Ktomu sa vyjadrovať nebudem." Zmenil výraz na kamenný. ,,Fajn. Čo sa dalo čakať?" Sikla som zovrela ho viac v objatí. Ten ruky uvoľnil a vytiahol z vrecka diamantový náhrdelník, ktorý som dostala na narodeniny. Pripol mi ho na krk a znova ma objal. ,,Prečo tak zrazu?" Pustila som diamantové srdce a objala ho okolo krku. ,,Vieš. Sú tu určité veci ktoré nepochopíš." Šepol. ,,Ako dlho mam čakať?" Pozrela som mu do očí. ,,Ako dlho budeš chcieť. Je to len na tebe, či tie odpovede chceš vedieť." Jemne uvoľnil objatie a stratil sa v dave. Znova to spravil. Ako na svadbe tak aj teraz. Stála som tam ako omámená. Tela trsajúcich ľudí vrážali do každého kúska môjho tela. Pobrala som sa na miesto a hľadala Tima. Po hodine strávenej na lavičke som sa rozhodla ísť domov sama.
Kráčala son zasneženov ulicov mesta k môjmu bytu. Sneh nebol taký hustý a na chodníkoch nebol vôbec. Bola som zato nesmierne vďačná. Po pol hodine som sa viezla výťahom na piate poschodie. Keď som konečne otvorila byt bola som vďačná za vyzutie. Tie topánky ma skoro zabili. Aj napriek alkoholu v krvy a unavenosti som sa odmaľovala a vyzliekla sa. Padla som do postele a bola nahnevaná. Timovy toto nedarujem. V žiadnom prípade.