(Ne) dokonalá DOKONČENÉ

Part 32

Kedže diváci tu boli skori všetci mohli sme sa pripraviť. Síce som tam nehrala žiadnu rolu. Ale zorganizovať to, to nie je len tak.
,,Strašne sa bojím." Objavila sa pri mne Melanie. Nevidela som ju dneska celý deň. Mala na sebe oblečené biele dlhé šaty s trbielkami. Make up mala jemný. Tak ako vždy. Vyzerala ako anjel. Ešte krídla a hotovo. ,,Ukludni sa dobre?" Objala som ju okolo pliec. ,,Ja budem sedieť tam dole a držať ti palce." Objala som ju a šla si sadnúť. Vedľa sedel Tim. ,,Tvoji rodičia neprídu?" Opýtal sa keď som si prisadla. ,,Nie." Razne som odpovedala a netrpezlivo čakala kedy to začne. Na toto som čakala tri roky. No vôbec som nepočítala stým že budem sedieť medzi divákmi. Chcela som spievať. Každého očariť. Ale moje sng sa nevyplnili. Nervózne som si poklepkávala po sedadle. ,,Samanda." Chytil mi ruku Tim. Strhla som sa. Bola som rozčúlená. Len sa na mňa nechápavo pozrel a naspäť obrátil zrak k pódiu. Opona sa roztiahla a v nej sa zjavil učiteľ.
,,Dámi a páni," začal. ,,milý žiaci, chcel by som Vás privítať na dvadsiatom ročníku našeho vianočného koncertu. Pevne verím že si to dneska poriadne užijete." Usmial sa od ucha k uchu. Všetci začali tlieskať. Sedadla na mojej pravej strane, ktoré bolo doteraz prázdne, obsadil Luke. Ach. Ako úžasne vyzetal. A ta jeho vôňa. Bola som celá bez seba. Bez mrknutia som naňho pozerala. Na sebe mal tmavomodré nohavice ktoré boli úplne priľahlé na jeho nohách, obopínali jeho svalnaté nohy. Na vrchu mal bieli košeľu a tmavomodré sako. Myslela som si že to každou chvíľou praskne. Pomaly som sa otočila k podiu. Už sa tam ktosi pohyboval. Nemienila som celkom vnímať dej. Čakala som len na ten moment. Keď príde Melanie. Asi po 45 minútach som sa konečne dočkala.

Pohľad Luke
Oči sa jej rozžiarili akoby pozerala na darček. Rovná čiara ktorá tam bola doteraz namiesto úst sa zmenila na ten najkrajší a zároveň najšťastnejší úsmev. Nebolo to hrané. Radosť sa neda predstierať. Bola naozaj očarujúca. Celkom iná ako keď som tu prišiel. Bola viac otvorená a neriešial nič a nikoho. Bola tak dokonalá a zároveň nedokonalá. Kiež by to len ona vedela. Ale dozvie sa. Ale teraz nie. Pre jej dobro.
Pozrela na mňa a usmiala sa.
Pohľad Samanda
Objavila sa tam v plnej kráse. Viac šťastná som nebola. Jej hlas sa pomaly rozplíval celou miestnosťou. Znel tak čisto a bohate. Bola dokonalá speváčka. Vedela to precítiť. A to som jej možno trochu závidela. Pocítila som jeho pohľad. Ako na mňa pozerá. Otočila som sa k nemu a usmiala sa. Z ľavej strany ma chytil za ruku Tim. ,,Je úžasná." Rozplíval sa. Počul spievať aj mňa aj ju. Vždy to mal rád. Spev. Aj keď sa hral na drsného. ,,Viem." Milo som sa usmiala.
,,Mali by sme ísť." Pošepkal Luke. Šla som za ním. Čakali sme dokým sa všetko skončí. Melanie sa docupitala nemotorne ku mne. Silno som ju objala. ,,Úžasne." Šepla som. ,,Ďakujem." Zachichotala sa. Po piatich minútach šli všetci na pódium. Poklonili sa asi tri krát. Zdálo sa mi to ako večnosť. Pár rodičov sem prišlo za svojimi deťmi. Ostatní sa pobrali preč.

,,Tak. Na Melanie." Dvihla som pohár do vzduchu. Po koncerte sme šli do baru ktorý bol na konci ulici kde som kedysi bývala. V našom dome vraj bývala skronmá stará pani s manželom.
,,Nemala by si to preháňať." Šepol mi do ucha. Pozrela som priamo do jeho zelených očí. ,,Je to moja vec. No nie?" Zasmiala som sa a odpila si. ,,A predsa." Otočila som sa k nemu. ,,Mám iba víno." ,,Ale auta pred barom." Neprestával do mňa rýpať. ,,Tak ma zvezieš domov." Zasmiala som sa. To už bola príčina alkoholu v krvi. ,,A to si si taká istá?" Zasmial sa. Chytila som ho jemne za ruku. ,,Viac ako na sto percent." Žmurkla som naňho a doliala si. Po štyroch pohároch som bola už opitá tak priemerne. Smiala som sa ako šialená. ,,To by stačilo." Zobral mi fľašu z ruky a položil ju na zem. ,,Poď. Ideme." Postavil ma a zobral mi kabát. ,,Prepáčte." Povedal kamarátom. ,,Ale táto dáma odchádza." Povedal celkom bez nálady. Ťahal ma priamo k autu. Posadil ma na strane spolujazdca a zatvoril za mnou dvere. Naštartoval auta a hneď dupol na plyn. ,,Mohla byť zábava." Sťažovala som sa mu. ,,Prestaň. " vybehol. ,,Vieš že to je nechutné. Keď dievča pije?" Opýtal sa ma podráždene. ,,Ooo. Ako ťa to zaujíma. Ešte dnes si vravel úplne niečo iné." Narážala som na tu štipľavú poznámku. Ako ho vraj nezaujímam. ,,Ach, kiež by si vedela." Vzdychol. Zastavil pred bytovkou. Odpútala som sa a vystúpila. Vzala kľúče a šla k výťahu. Po vyvezení na moje poschodie som sa vybrala k dverám. Tie som otvorila a vyzula sa. Opitá som sa dotackala do kuchyne a napila sa vody. Potom som šla do obývačky. Zaskočilo ma keď som tam videla rodičov. ,,Samanda? Ty si opitá?" Opýtal sa prekvapene otec. ,,To bola moja vina." Ozval sa Lukov hlas zamnou. Ironicky som sa zasmiala. ,,Zbytočne sa snažíš." Pokrútila som nahnevane hlavou a pozrela na mamu i otca. ,,Opila som sa sama. Kedže bol dnes ten koncert a dopadol skvele aj bez toho aby som tam spievala ja ." Vybľabotala som. ,,Tu Luke ma odviezol domov. Ako sa dalo aj čakať." Prevrátila som očami a šla do svojej izby. Padla som na posteľ a začala sa vyzliekať. Úplne nahá som ľahla si ľahla a prikryla sa. Po nemalej chvíli som už spala.