(Ne) dokonalá DOKONČENÉ

Part 31

Ráno som vstala o siedmej. Rýchlo som sa obliekla a šla sa najesť. Rozmýšľala som čo by som si mala tak obliecť. Koncert bol dnes večer. O 8 som mala byť v škole. Pomaly som sa nachistala, zocx. brala si potrebné veci a zamkla byt. Zviezla som sa výťahom na prízemie a potom šla do školy.

,,Mohli by ste to presunúť tam?!" zvrieskla som na prvákov ktorý nam pomáhali. ,,Bolo to aj na nákrese." Precedila som nervózne cez zuby.
,,Nemusiš byť nanich tak krutá." Ozval sa spoza mňa známy hlas. Neverila som vlastným ušiam. Čo by tu len on robil ráno? ,,To nie je tvoja vec." otočila som sa naňho. ,,Si tu za trest?" posmešne som sa usmiala a sadla si na stoličku. ,,Vieš." prisadol si. ,,Keď ma Luke zmlátil, nahneval ma. Rozmlátil som mu skrinku." zasmial sa. ,,Na viac si sa ani nezmohol." ozval sa tento krát Luke. Stál v plnej kráse vedľa nás a sledoval prvákov ako pracujú. Tom sa postavil a bez slova odišiel.

,,Samanda, a tu nástenku?" Opýtal sa profesor spevu. Nástenku? Nástenku. Akú nástenku. Po menšom uvažovaní mi konečne zaplo. Pri tom sťahovaní som úplne zabudla. Síce ju mám v novom byte, sama by som ju tu nepriniesla. ,,Môžem po ňu kľudne ísť. Ale neviem či to odnesiem sama." Povedala som celkom kludne. ,,Luke pôjde s tebou." Ukázal naňho a zas sa venoval svoje práci.
,,Tak." Otočila som sa naňho. ,,Poď. Nech to už máme za sebou." Kývla som aby ma nasledoval. Pomaly za mnou šiel až k autu.

Zastavila som pred bytovkou a vošla dnu. Pozdravila som Mariu, vrátničku, a šla k výťahu. ,,Máš tu nástenku u kamošky?" Nadvihol mierne obočie a obzeral si to tu. ,,Melanie ti to nepovedala?" ,,A čo?" Zasmial sa. ,,No to že bývam sama." Jemne som sa usmiala a nastúpila do výťahu. ,,Nie. A asi ju aj chápem. Predsa ma nezaujíma kde a čo robíš." Ironicky sa zasmial. Celkom sa ma to dotklo. Ako to robil? Aj keď som ho kútikom môjho srdca z celej duše nenávidela. Nedokázala by som bez neho byť. Potrebujem jeho prítomnosť. Aj keď na chvíľu. Aj keď nieje zábava. Jednoducho som ho potrebovala. Aspoň vidieť jeho zelené oči. Tie najkrajšie. Upokojoval ma. A aspoň na chvíľu som nevnímala krutú realitu. Vystúpili sme a šli sme k mojim dverám. Tie som otvorila a vošla dnu. Nastenka bola na chodbe.
,,Ako toto chceš zmestiť do auta?"opýtal sa keď to vedľa auta položil. ,,Sklopím zadne sedadlá?" Odpovedala som mu otázkou a tak aj urobila. Pokojne ju tam položil. Kufor som zatvorila a mohli sme pokojne odísť.

,,Takže o 5 budte tu. Budeme mať len pol hodinu na prichystanie. Tak nemeškajte." Oznámil učiteľ. Bolo 14:00. Ani som si neuvedomila ako dlho sme tu boli. Unavená som padla za volant a oprela si hlavu o sedadlo. Asi som mierne zaspala. Slabe klopkanie na okno ma prinútilo rozlepiť oči. V aute bola nehorázna zima. Pozrela som vedľa seba. Luke netrpezlivo stál za dverami. Stiahla som okno. ,,Hm?" Vyzvala som ho. ,,Presuň svoju prdel na vedľajšie sedadlo." Vyzval ma. ,,Ale.." ,,Žiadne ale." Prerušil ma. ,,Spala si tu taku pol hodinu. Nenechám ťa šoférovať." Prevrátila som očami a sadla si na sedadlo spolujazdca. Luke obsadil to za volantom. Zobral mi kľúče a naštartoval. Zapol kúrenie a nechal aby sa auto zohrialo. Po chvíli pomaly pridal plyn a šli sme. Cestou domov som zaspala. V pláne som to nemala.

Zobudila som sa na zvonenie telefónu. Zvonil budik. Hodiny ukazovali 4 hodiny. Rýchlo som vstala a šla sa namaľovať. To mi zabralo 15 minút. Potom som na seba natiahla čierne body a pásikavú čiernobielu sukňu do polky stehien. Prečesala som si vlasy a šla sa najesť. ,,Šipkiva ruženka nečakala na bozk?" Ozval sa a oprel sa o zárubňu. Celkom ma videsil. Nečakala som ho tu. ,,Ja...Ja . Bola som unavená." Povedala som hlúpo a vybrala dve jogurty. Nasypala som ich do misky aj s cereáliami a začala ich jesť. ,,Ty ideš takto?" Prezrela som si ho. Pokrútil hlavou v nesúhlas. Ďalej som sa ani nepýtala. Šla som si obuť čierne semišové topánky na opätku a obliekla si čierny kabát ktorý mal ako keby áčkovu sukňu. Vzala som si kľúče, mobil peniaze a zamkla byt. Obaja sme nasadli do auta a vyrazili asi stovkou do školy. Síce sme meškali ale stihli sme skoro všetko. Luka som potom už nezbadala.