Part 37

106 6 0
                                    

S bolesťou hlavy som sa postavila z postele a šla do kuchyne po vodu. Sadla som si na barovú stoličky, oprela si ruku o stôl a podoprela si hlavu. Myslela som že vybuchne. Asi som sa mala schúliť v perine a smútiť. Že vraj alkohol mi pomôže. Taka hlúposť. Ach. Snažila som si zachovať chladnú hlavu a nemyslieť na Melanie. Nebolo to to najľahšie. Takto som si jej pohreb však nepredstavovala. Fakt že neviem kto je Nancy ma užieral. Dúfam že to nie je jej falošná kamarátka zo starej školy, ktorá zjavne ide po Lukovy. Ach!! Už len ta predstava. Čo ak šla k nemu? Čo ak sa spolu vyspali? Nie. Prerušila som svoje blbé myšlienky a šla som naspäť do izby. Tim sa, podľa hučiacej sprchy, pravdepodobne sprchoval. Ľahla som si do postele a zapla laptop. Ukázalo mi moju spoločnú fotku s Melanie. Bola tak žiarivá, tak pekná, tak šťastná. Teraz je preč. A s ňou aj všetka moja radosť a zmysel života. Naozaj som asi mala včera len ísť domov. Vyčítala som si to. Hnevala som sa na samú seba. Len kvôli Nancy? Veď aj tak Luke bol stále pri nej. Ja ho nezaujímam. Ani nikdy nebudem. Ale však načo. Hlúpa krava, podľa ostatných ľahká baba. Iste. Hnevalo ma to. Nikdy v živote sa nikto nepýtal ako to naozaj je. Každý uveril len hlúpim rečiam po škole. A o mesiac sa tam vrátiť.
Chytila som notebook a rutila ho celou silou na druhú strany izby. Narazil tvrdo do steny a padol na zem. Zaborila som ruky do vlasov a schovala si hlavu do vankúšov. Zase som sa cítila sama. ,,Samanda." Šepkal Tim. Objal ma a bol ticho. Len si ku mne ľahol a utešoval ma. Prikryl nás perinou. Predsa vyšiel len zo sprchy.
,,Ona sa už nevráti." Fňukala som. ,,Viem." Pohladil ma po vlasoch. ,,Musíme to prekonať. Spoločne." Upokojoval ma. On bol teraz ti jediné čo som potrebovala. ,,Nesmieme byť uzavretý. To nie " pocítila som ako krúti hlavou. Dvihla som zrak a pozrela naňho. Plakal. Nikdy som ho nevidela takto silno plakať. Silnejšie ma zovrel v náruči a pozeral kamsi do steny.
,,Ples." Ozval sa po chvíli ticha. ,,Hudba, spoločnosť. Musíme tam ísť." Vravel. ,,Neviem Tim." Protestovala som. ,,Áno. Musíme." Usmieval sa. ,,Kedy to vlastne je?" Posadila som sa do tureckého sedu a pozrela na kamaráta. Odkryl svoje polonahé telo a oprel sa o stenu. Tim bol vždy dobre vymakaný. No nikdy sme k sebe necítili viac ako kamarátstvo. Boli sne kamaráti už vyše siedmych rokov. Poznali sme sa veľmi dobre. A aj naši rodičia.
,,O dva dni." Vytrhol ma z myšlienok. ,,Potrebujem šaty." Zhíkla som si pri predstave že nemám žiadne. ,,Prosím hlavne si zober niečo dlhé." Usmieval sa. ,,Iste. Nato som myslela." Usmiala som sa a šla sa obliecť.

,,Nie." Vravel Tim a podal mi ďalšie šaty. Mali biely korzet a čiernu dlhú sukňu. Vyzerali skvelo. ,,Ako bohyňa." Zajásal a objal ma. ,,Budem mať tu najkrajšiu partnerku." Usmieval sa.
,,Topánky?" Opýtala som sa keď som zbadala nový obchod s topánkami. Vbehla som tam ako strela. A hneď som sa zamilovala. Topánky s otvorenou špičkou mi bili do očí už z dialky. Perfektne pasovali aj k šatom. Vyskúšala som si svoje číslo a šla zaplatiť.
Sedeli sme na stoličkách a jedli. ,,Ahojte." Ozval sa jej piskľavý hlas na celé nákupne centrum. ,,Nie." Šepla som. Valila sa tu s taškami aj s Lukom po boku. Prevrátila som oči a ďalej sa venovala jedlu. ,,Čo vy tu?" Posadila sa hneď vedľa mňa. ,,Tu Samanda si bola kúpiť šaty na ples." Povedal Tim namiesto mňa. Vedel že mne by ušla štipľavá poznámka. ,,Tak to sa tam vidíme." Usmievala sa. Och, začo ma to trestáš? Opýtala som sa Boha v duchu. ,,Pozrite ake šaty som našla." Vybrala s tašky také isté šaty, aké som kúpila pred chvíľou. Zabehlo mi. ,,Deje sa niečo?" Zjavil sa Luke pri Timovy a posadil sa vedľa neho na stoličku. ,,Nádherne." Smial sa Tim. ,,Tu Samanda ma také isté." Neušla mu poznámka. ,,Tim." Sikla som naňho. Smial sa. Lukovy tiež bolo do smiechu. ,,Skvelé. Budeme ako dvojičky." Chichotala sa. ,,To iste." Vyšlo zo mňa nakoniec. Zobrala si veci a bez slova som sa vyparila.
,,Samanda, do prdele." Kričal za mnou.. Luke? Nahnevaná som hodila tašky do kufra a ten následne zatvorila. Chytil ma za lakeť a otočil ma k sebe. ,,Neber to tak." Narážal na Nancy. ,,Nijako to neberem. Aj tak tie šaty sadnu lepšie mne. Zrejme si kúpila o číslo menšie aby jej sadli a aby jej vydvihli tie malé prsia. " Vybehla som naňho. ,,Povedz mi Luke." Chytila som ho za triko pod krkom. ,,Mám sa prefarbiť na blond?" Nadvihla som sebaisto obočie. ,,Ako to ??" Priložila som mu prst k ústam. ,,Ticho. Choď." Pustila som ho. ,,Čaká ťa." Pozrela som k dverám. Nancy a Tim sa už blížili. Nasadla som do auta a počkala na Tima. Z miesta som vyrazila snáď asi stovkou.

Pohľad Luke
,,To je jej auto?" Opýtala sa ma Nancy keď sme sadali do toho môjho. ,,Hej." Povedal som bez štipky nálady sa s ňou rozprávať. ,,Tá musí mať zbohatlíkov rodičov." Smiala sa. Bože. Pomoc.

(Ne) dokonalá DOKONČENÉDove le storie prendono vita. Scoprilo ora