(Ne) dokonalá DOKONČENÉ

Part 43

Prešiel ďalší deň, ale Luke sa mi ešte stále neozval. Videla som to beznádejne. Dnes mám ísť s Bellou na uktrazvuk, Bred šiel kam si s Timom. Napriek jeho sľubu, že so mnou bude. Stále kam si pobehoval. Noha sa mi už hojila a mohla som už aj jazdiť na aute.
Sedela som pred v auge pre Bellinym domom a čakala ju. Tá sa pomaly pobrala a sadla si na miesto spolujazdca. ,,Už je to lepšie?" Opýtala sa ma po ceste, narážajuc na nohu. ,,Lepšie, jednoznačne." Za pätnásť minút sme už boli pri doktorovy. Bella sedela a mala odkryté brucho. ,,Viete ako som Vám minule vravel, že je dosť možné že máte dvojičky. Tak je to teraz sto percent potvrdené." Objasnil doktor. ,,Chcete mi povedať ? Že budem mať dve deti? Malé, uplakané?" Znervóznela Bella. ,,Viem, je to pre matku šok. Hlavne pre Vás." ,,A viete mi povedať čo to bude?" Opýtala sa už pokojne.  ,,Iste. Poďla toho zisťujem že nie su rovnakého pohlavia." Objasnil situáciu. ,,Takže Adam a Melanie." Pokojne sa usmiaka Bella. Z radosti som ju objala. Utrel jej brucho, zakryla si ho.

,,Musím napísať Bredovy." Zajasala Bella. Napísala mu sms. Sedeli sme u mňa a pili vodu.

Pohľad Tim
Sedeli sem v menšiom bare a popíjali pivo. Po ceste sme stretli Luka. Šiel s namy. Bredovy prišla sms. Všimol som si jeho výraz tváre. Zbledol, no potom sa mu jeho farba vrátila.
,,Deje sa niečo?" Opýtal sa Luke. ,,Chlapci, počkajte tu." Povedal s úsmevom na tvári. Šiel kamsi k pultu a popýtal vodku. Barmanka nám ju doniesla. ,,Tak, chlapci. Práve mi prišla sms od Belli." Nechal nás v napätí. ,,Budeme mať dvojičky." Zajasal. Bol som rád. Síce je to divné. Su tak mladý, ale pripravený. ,,Dievča a chlapec." Usmieval sa. ,,A mate už aj mená?" Opýtal sa Luke. ,,Adam a Melanie." Usmial sa. Luka to celkom zaskočilo. ,,Melanie?" Opýtal sa ešte raz. ,,Melanie." Prikývol. ,,To je skvelé." Zajasal a štrngok si snamy.

Bred to viac menej prehnal. Ťahali sme ho domov. Ledva chodil. ,,Chlapci. Ja som rád že budem mať deti." Vravel opito. ,,Ja budem mať deti. Aaa." Zasmial sa. Otvorili sme dvere na jeho dome. ,,Preboha, Bred." Zobral ho otec . ,,Tati, ja budem mať dvojičky." Smial sa a objal otca. ,,Chápeš? Dvojičky." Zasmial sa. Pomohol som jeho otcovy ho odniesť do izby. Ten padol na postel a hneď zaspal.
,,Dvojičky?" Zasmial sa jeho otec keď sme boli na verande. Len sme prikývli. Ten sa zasmial a odišiel. ,,Zavolám Belle." Povedal som.
,,Poď. Je u Samandy." Pobrali sme sa na autobus. Čo si sme mali vypité takže za volant sme nesadli.

Pohľad Samanda
Otvorila som dvere a zbadala chlapcov. Nečakala som ich tu. Hlavne nie Luka. ,,Bred je kde?" Opýtala som sa. Bez odpovede si sadli na gauč. Sadla som si do kresla. ,,Bred sa uplne opil. Odprevadili sme ho domov." Oznamil Tim. ,,Opil?" Nadvihla som obočie. ,,Bude dvojnásobným otcom. Oslavovali sme." Povedal Luke. No nepozrel na mňa. Ako keby som tu nebola. Znovu som mala naňho nervy. ,,Tak ja už budem musieť ísť." Povedala Bella a postavila sa. ,,Zavolám taxi." Povedal Tim.Zahrali akurát tak trápne divadielko. Odprevadila som ich a šla naspäť do obývačky. Luke niečo ťukal do mobilu. Bez slova som si sadla, položila nohu na tu druhú a pozorovala ho. Po dopísaný sa na mňa konečne pozrel. Povzdychla som si. ,,Tak?" Opýtal sa. ,,Čo tak?" Nadvihla som obočie. ,,Nemal som čas sa ti ozvať." Objasnil situáciu. ,,To mi došlo." Kusla som si nervózne do pery. ,,Mali sme tréningy." Pokračoval. ,,Viem." Prikývla som. ,,Ale," pozrel mi do oči na dialku. ,,Zajtra mám čas. Posledný deň prázdnin. Tak prečo ho nevyužiť?" Opýtal sa. ,,Fajn." ,,Takže prídem po teba?" Opýtal sa. ,,O koľkej?" ,,Kedže je to večera tak niekedy večer nie?" Opýtal sa ironicky. ,,Preboha," prevrátila som očami. ,,To viem. O siedmej?" Navrhla som. ,,O pol osmej." Povedal. ,,Fajn." ,,Tak, idem ja." Postavil sa a odišiel.