(Ne) dokonalá DOKONČENÉ

Part 14

Ráno som vstala skôr ako Tim. Som rada že nechrápe. To by som ho vyhodila aj uprostred noci. Obliekla som si čierne tepláky a sivú mikinu. Zbehla som do kuchyne a šla spraviť raňajky. ,,Dobre ráno." šepol Tim. Jasné. Moji rodičia niesu doma a on si myslí že sa tu bude promenádovať v trenkách. ,,Vypadni sa obliecť. Inak budeš hladovať." ukázala som mu smer. ,,Fajn, fajn." použil obranné gesto a šiel sa obliecť. Zatial som položila volské oko so slaninou na stôl. ,,Prečo si ty išla na umeleckú?" mrmlal s plnými ústami. ,,Vajcia vie urobiť každý." prevrátila som a zobrala prázdne taniere a dala ich do umývačky. ,,Pôjdeme za Melanie?" opýtal sa. ,,Jasné len sa obujem." zbehla som do izby po čierne topánky. ,,Môžme ísť." ,,Takto? Naozaj sa nechceš prezliecť?" smial sa. ,,Nejdem na rande. Idem za kamarátkou." smiala som sa. Nasadli sme do auta a vyrazili. Po ceste sme jej kúpili kvety.

,,Už ti je lepšie?" opýtala som sa. Jej telo malo už pôvodnú farbu, vyzerala omnoho lepšie a zdravšie. ,,Áno. V stredu ma pustia domov." usmievala sa. ,,Skvelé." sadla som si na gauč čo mala na izbe. ,,Som rada že std prišli." povedala. ,,Maličkosť." usmial sa Tim a pobozkal ju. Ach. Kiez by som aj ja mala taký vzťah. Mala som vôbec taký? Nikdy ma nikto neľúbil. Zrejme preto som to začala robiť aj ja. Bezcitnosť vomne narastla po rozchode chalana ktorého som naozaj ľúbila. Potriasla som hlavou. Znova som naňhi myslela. Nechcela som. Celá som sa roztriasla. ,,Si v poriadku?" pozerali na mňa obaja. ,,Ja.. " koktala som. ,,Ja musím." postavila som sa a hneď vyparila. Bežala som do parku a sadla si na lavičku. Zavolala som mame. ,,Mami." plakala som do telefónu. ,,Mami prosím. Príď." plakala som. O päť minút som už sedela v obývačke a pila horúcu čokoládu. ,,Zlatko, ja som myslela že ťa to už prešlo." hladila ma. ,,Aj ja. Mami, ja nemôžem. Nevládzem. Ja sa bojím." plakala som. ,,Neboj, už sa nič nestane. Som pri tebe." upokojovala ma. Znova ma dobehla minulosť. Tá nočná mora. Šla som do izby a šla som spať. Ani nie do minúty son už pokojne spala.

,,Samanda?" ozýval sa mi známy hlas. Pomaly som otvorila oči a pozrela sa na Bellu. ,,Volala mi tvoja mama." objasnila. Objala som ju. ,,Samanda, musíš prestať nato myslieť." šepkala. ,,Ja chcem. No vies že je to ťažké. Nedokažem veriť chlapcom." ,,Samanda." nadvihla mi hlavu. Pozrela som jej do očí. ,,Čo tak Luke?" usmiala sa. ,,Nie. Preskočilo ti? Ved ma ten chlapec nenávidi." krútila som hlavou a postavila sa. ,,Tebe sa páči." podpichovala. ,,Bella prestaň." drgla som donej. ,,Predomnou to neskryjes." smiala sa. Klesla som k nej na postel a oprela som oňu hlavu. ,,Privádza ma do šialenstva." ,,Ja som to vedela."

Šla som si večer zabehať do mesta a naspäť. Keď som sa vraciala domov zobrala som to skratkou. Chyba. ,,Ahoj kráska." schmatla ma silná mužská ruka. Snažila som sa mu vytrhnúť. ,,Ale no ták." smial sa. Mal okolo tridsať rokov. Zarastená brada. No bola upravená. ,,Nechajte ma!" kričala som. Hodil ma do trávy a začal ma vyzliekať. Bránila som sa ako som mohla. Začala pršať. Kopla som ho na slabé miesto. Padol vedľa mňa. Rýchlo som sa postavila a začala utekať. Vyzliekla som si roztrhanú mikinu a utekala ako sa len dalo. Bola som zmoknutá do nitky. ,,Ale no ták! Mne neujdeš!" kričal zamnou jeho hlas. Narazila som do niečoho tvrdého a spadla som na zem. ,,Vravel som." objavil sa predomnou. Točilo sa mi v hlave. Zrazu spadol na zem. Pobral sa a utekal. ,,Neboj sa. Budeš v pohode." utieral mi krv z ttváre. Znova jeho vôňa a pocit bezpečia. Položil ma na zadné sedadla a auta sa pohlo. Vzal ma na ruky a kráčal hore schodmi. Položil ma na jeho mäkkú posteľ. ,,Počkaj, musím ťa ošetriť." otvoril skrinku a vybral lekárničku. Položil mokrú utierku na moje čelo. Mykla som sebou. Štípalo to a bolelo. Znova sa to stalo. Plakala som. ,,Neplač." utrel mi stekajúcu slzu a siel vyhodiť krvavú utierku. ,,Ďakujem." sepla som. ,,Samanda." položil ruku na moje rameno. Nereagovala som. Cela som sa triasla. ,,Musím isť domov." postavila som a vybehla z izby. Utekala som až k môjmu domu. Vyzliekla som sa a oblečenie rovno vyhodila. Šla do kúpelne a nechala na moje telo stekať teplé kvapky vody. Vysušila som sa a šla spať. Nenávidela som sa. Ak by tam nebol Luke. Neviem čo by sa stalo.

Pohľad Timothy
Šiel som za Samandou. Neveril som čo sa stalo. To predsa nemôže byť pravda. Zazvonil som. Dvere mi otvorila jej mama. Pozdravil som jej a trielil do izby. Spala.

Pohľad Samanda.
Zobudila som sa na buchnutie dverí mojej izby. Strhla som sa a sadla si hneď na postel. Tim? Bez slova ma silno objal. ,,Ja toho hajzla zabijem! Úbohy človek čo nevie nič iné len znásilňovať." kričal nahlas. ,,Počkať odkiaľ.." nedokončila som. Prerusil ma. ,,Ráno mi volal Luke. Povedal nech sa zastavím. Povedal mi to." oznámil mi. ,,Ale Melanie ani muk. Jasné? Nechcem aby si robila starosti. Som v pohode." usmiala som sa. ,,Vďaka Lukovy. Ešte že tiež chodieva behať tam kde ty." usmieval sa. Bola som rada. Tento krát by som sa neubránila.