(Ne) dokonalá DOKONČENÉ

Part 28

,,A berieme aj nábytok?" Opýtala som sa mami a sadla na gauč. Rozprávali sme sa o sťahovaní. ,,Dom dostavame už zariadení. Zobereš si len oblečenie." ,,Ach." Povzdychla som si. ,,Deje sa niečo?" Položila knihu na stôl a zadívala sa na mňa. ,,Odchádzame odtiaľ po tak dlhej dobe mami." Pokrútila som nechápavo hlavou. ,,Tiež mi to príde divné. No a čo kamaráti? Ako to zobrali?" Nemyslela som že sa bude pýtať práve natoto. ,,Noo.. vieš.." naťahovala som. ,,Ty si im to nepovedala však?" Dvihla kútiky ust. ,,Nie." Sklonila som hlavu. ,,Ak nechceš aby boli sklamaný tak im to povedz." Vzala naspäť knihu a pokračovala v čítaní. Pobrala som sa do svojej izby a prichistala sa do školy. Vzala som tašku a šla dole. ,,Tak ja idem. Ahoj." Zavrela som za sebou dvere a nasadla som do auta.

,,Takže som chcela aby si išla s Joshom. Síce nechodí do školy ale na vianočný ples by šiel." Čvirikala Melanie keď ma stretla pri skrinke. ,,Melanie." Zastavila som jej monolog. ,,Ja tam asi nepôjdem." ,,Prosim ťa a to už prečo?" Hm. Fajn. ,,Neviem. Taketo školské akcie ma neberú." Zavrela som skrinku a šla do triedy. ,,Čo dnes robiš? Mohla by si somnou isť vybrať šaty na ples a tak." ,,Fajn. Pojdem stebou. Spokojná?" Pozrela som naňu keď si sadala. ,,Fajn." Dvihla ruky do vzduchu. ,,Nebuď toxická." Precedila. Ďalej som sa sňou nebavila. Nemala som chuť sa dnes hádať.

Zaparkovala som auta pri centre a šlo sa na nákupy. Namierili sme si to do prvého obchodu so šatami.
,,Ukáž sa?" Povedala som a obzerala si ju bieločiernych šatách. Boli cele pokryté čipkou. ,,Skvelé. Už ani nehľadajme." Pochválila som ju. Vyzerala v nich naozaj úchvatne. ,,Topanky mam takže ti ďakujem." Usmiala sa ako slničko na chlapca ktorý prechádzal okolo. Nedalo sa to nevšimnúť si to. ,,Melanie." Napomenula som ju. ,,Čo je?" Tvarila sa ako nič. ,,A Tim?" ,,Ježiši." Zasmiala sa. ,,Neber to vážne."

,,Som doma." Zvolala som na cely dom a pobrala sa do izby. Po čase mi došlo že mama šla s otcom pozrieť dom. Osprchovala som sa a zišla dole. Navarené nebolo. Ach, ake mile. Pomyslela som si a vybrala z mrazničky pirohy. Dala som variť vodu a čakala dokým nezačne vrieť. Keď už bolo všetko spravené spokojne som sa najedla.
Domom sa ozval zvuk zvončeka. Pobrala som sa otvoriť dvere. V nich stála Bella s Bredom. ,,Je ahojte." Objala som Bellu a vpustila ich dnu. ,,Nečakala som Vás tu." Zhadzovala som mamine veci z hodila ich do jej spalne. ,,Čo vás sem vodí?" ,,Dlho sme sa nevideli." Povedal Bred a položil fľašku vína na stôl. ,,Piť sama nebudem." Uškrnula som sa a sadla si oproti nim do kresla. ,,Ja pijem." Zasmial sa Bred a otvoril vino. ,,Och." Povzdychla som si. ,,Teším sa na ten koncert." Žiarila Bella. Keby len oni vedeli ake to je. Keby len oni vedeli čo sa potom stane. ,,Samanda, hallo." Luskla mi Bella pred očami. ,,Hm?" Strhla som sa. ,,Deje sa niečo?" ,,Nie, nie. Som v pohode len som sa zamyslela." Usmiala som sa a vzala pohar vína s kolou. ,,Nazdravie." Milo sa usmial Bred a štrngol si somnou. Bella mala šťastie. Bol pozorný, sledoval každý jej pohyb, smial sa sňou a miloval ju. Bol otec jej dieťaťom. A zrejme si ju aj vezme. ,,Samanda. Krucinál." Tresla Bella po stole. Znovu som sa strhla a pozrela nanich. ,,Si nesvoja. Deje sa niečo?" Chytila si brucho. ,,Nie. To je vpohode. Len som strašne unavená." ,,Vidim. Tie kruhy pod očami." Usmiala sa. Prečesala som si vlasy a oprela sa. ,,Ako s Lukom?" Usmial sa do široka Bred. ,,Hm?" Nadvihla som obočie. ,,Neriešim to." Uškrnula som sa a napila sa vina. Po hodine si zavolali taxik a odišli.

Okolo jedenastej prišli rodičia. Hadali sa. Strašne. Pootvorila som dvere a vyšla na chodbu.
,,Nikam nejdeme!" Kričala mama. ,,Pozri sa Samanda ak chce može ostať. Byty v meste su lacne a dvojizbák by jej bohate stačil." Protestoval otec. Jeho napad sa mi pačil. ,,Brutus. Ma len 18. Nerobi to z nej dospelu." ,,Počuvaj ma. Chceli sme niečo nove. Bude nas navštevovať. Auto predsa ma. Vodičak tiež. A peniaze bude mat dostatočne." Objal mamu ktora sa medzi tým usadila na schodoch. ,,Fajn. Zajtra jej to povieme." Postavila sa a pobrala sa do spalne. Otec zamkol, zhasol a siel zanou. Cela stastna som sa vratila do izby a hodila na posteľ. Síce to bude niečo nové, no zvládnem to. Bude to pre mňa krok v pred. Tešila som sa no zaroveň som vedela že už nebudem s rodičmi. Nebude sa o mňa kto starať keď budem chorá. Ale vedela som že je to lepšie ako odisť nadobro.