Pill (YoonMin)√

2)•

Po tom, čo sme sa rozprávali,prečo tak narýchlo potrebujú nové sily a ešte k tomu bez licencie (kvôli nedostatku zamestnancov a miesta,preto niektorý pacienti žijú vo vlastnom, a nie v nejakej izbe v liečebni) .

Vyšiel som z budovy a zamieril som si to do menšieho parku, ktorý bol oproti.

Posadil som sa na drevenú lavičku a nohy dal do tureckého sedu.

Teraz má napadlo, nepovedal skoro nič o mojej novej práci,len že nie som prvý,kto sa oňho staral, a že je to u neho  nejaké divné.... No nič viac nepovedal,pretože sme sa zakecali.

  Z koženého batohu som vytiahol podklady k novej práci a začal ich čítať. Boli v zlom stave. Dotrhané a niektoré informácie zamalované čiernou fixou, dokonca chýbali štyri strany. Kto vie, čo s nimi moji predchodcovia robili? A Namjoon ich asi ani neskontroloval.

,, Nad tým som však len pokrútil hlavou.

Meno: Park Jimin

Vek: 17

Ja mám 19,to si budeme rozumieť.

Diagnóza: F20-F29
                   F40-F49
                   F90-F98

,,Čo to sakra je? Tie poznámky boli asi napísané pre doktorov, nie pre normálnych ľudí ako som ja."zamračil som sa.

Pokračoval som v čítaní.

Bože, prečo to musí byť roztrhané? A začiernené alebo špinavé?Dokonca ani žiadna fotka.Ani neviem, koho budem opatrovať. No, čo už, nie že by mi na tom záležalo.  Papiere som naštvane hodil do tašky, postavil sa z lavičky a šiel som domov.

---------------------------------------------------------

Nastala tá chvíľa. Obliekol som sa do bielej. Biele roztrhané džíndy, dlhé triko,šiltouka a rúško,nech vyzerám trochu seriózne. Hľadal som adresu ,ktorá má doviedla pred sivo biely dom, ktorý lemovala krásna záhrada plná kvetov. A mali dokonca bazén a pri ňom aj malú fontánku. Človek,ktorý tu býva musí byť bohatý. Na záhrade ma však najviac zaujala mohutná sakura. Práve kvitla. Mala krásne ružovo biele kvety, ktoré sa pohupovali vo vetre a vďaka tomu odpadávali malé lupienky.Neodpustil som si a spravil  selfie.Otvoril som bránku,no skôr bránu. Cez malý kamenný chodník som zamieril až ku dverám.

Tak YoonGi,nádych a výdych. S výdychom a roztraseným prstom som zazvonil. Stál som tam dobrých pár minút.

Započul som odomknutie a následné otvorenie. Dvere otvoril drobný chlapec. Ostal som stáť ako tvrdé Y s pootvorenými ústami.

,,Nevyzeral vôbec ako psychopat. "to bolo prvé, čo ma napadlo.

Následne som sa prefackal.

Asi som sa zamiloval. Mal fialové vlasy, no boli trošku strapaté a padali mu do veľkých modrých očí.  Oblečenie bolo sivý chlpatý sveter, ktorý mu siahal do polky stehien a.......ružové .......nadkolienky?  Bolo to zvládne.  Nič také som v živote nevidel.

,,Budeš tam len tak stáť alebo pôjdeš dnu?"

,,Č-čo?"vytrhol ma z premýšľania.

Dokorán otvoril dvere a rukou naznačil,nech vojdem.

Vošiel som.

,,A-ahoj, j-ja som Min Yoon-Gi. "

---------------------------------------------------------
432 slov.......čo viac dodať. Snažila som sa.
❤❤❤❤❤❤❤