Pill (YoonMin)√

5)•

Izba bola obrovská. Dokonca by som povedal, že väčšia ako celý môj byť, kde som predtým býval.

Miestnosť bola natretá nabielo, oproti dverám stál čierny stôl, na ktorom ležal monitor a klávesnica, nič iné. Stolička vyzerala taktiež pohodlne.

Keď som otočil hlavu doprava, spadla mi sánka: obrovská manželská posteľ  s vankúšikmi. Pod ňou ležal hrubý čierny koberček. V rohu sa pýšilo robustné koženné kreslo s lampou. A samozrejme skriňa, do ktorej som si uložil všetky svoje veci, nebolo ich veľa. 

Hladný som nebol, tak som išiel spať. Dúfam, že Jimin nič nevyvedie. Lebo inak je po mne....

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Deň prvý

*beep beep* (predstavujme si, že je to zvuk budíku.)

Vyhrabal som mobil z postele a vypol budík. Hlásil 7: 50. Vonku bolo ešte šero a riadna zima, ale ja som sa už radšej dal do práce.

Obliekol som si sivé tepláky a biele triko s potlačou.Samozrejme nechýbala ani spodná bielizeň.

Otvoril som dvere od izby a zamieril si to dole schodmi. Cez obývačku som sa dostal do kuchyne a začal robiť raňajky.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
,, Dobré ráno. "

Otočil som sa od panvice, na ktorej som robil lievance.

Pri dverách stál rozospatý Jimin ,pretierajúc si oči,  s rozcuchanými vlasmi, ružovočiernym pásikavým tričkom,ktoré mu siahalo až po kolená a podkolienky. Lenže teraz boli sivé s malými ružovými mašličkami.

,, Dobré."povedal som a usmial som sa.

On si zatiaľ sadol za barový stôl, ktorý bol v kuchyni oproti sporáku, kde som stal.

Položil som pred neho tanier s lievancami, šľahačkou a ovocím. Ja som si sadol oproti nemu a začal jesť svoju porciu.

Keď som dojedol, odložil som tanier do drezu a sadol si naspäť.

Jimin sa svojho jedla ani nedotkol.Bolo mi to ľúto, ja som sa s tým tak nadrel. 

,, Nechutí ti? "opýtal som sa smutne.

,, To nie, len....len nie som hladný. " odpovedal bez toho , aby sa mi pozrel do tváre a tanier trošku odsunul.

,, Musíš niečo zjesť. "

,, Verím, že je to dobré, ale naozaj nechcem. "

Trošku ma to vytočilo. Postavil som sa nahnevane zo stoličky, pristúpil k Jiminovi, chytil ho za pás, na čo si reflexívne omotal ruky a nohy okolo môjho tela. Musel som sa pousmiať. To sa mu bude ešte hodiť.Jednou rukou som ho chytil, aby nespadol a druhou som si zobral jeho tanier a zamieril som si to do obývačky. Jimin bol ľahký ako pierko. Naozaj, mal som pocit, že držím vzduch.

Sadol som si tak, aby na mne sedel obkročmo. Jimin sa stále na mňa pozeral s vytreštenými očami, asi netušil ,čo chcem urobiť.

Nabral som si jedlo na vidličku a približoval som sa s ňou k Jiminovým ústam. Nechcel ich otvoriť.

,, Čo mám urobiť,aby si to zjedol? "opýtal som sa so zúfalosťou v hlase.

,, Pobozkaj ma....  "

---------------------------------------------------------
Takže čaute. Ďalšia časť, príbeh sa už pomaly rozbieha. Dúfam, že sa dielik páči, ocením votes a komenty. Za prípadné chyby sa ospravedlňujem. 

DNA

YOLO YOLO YOLO YOLO YO