Pill (YoonMin)√

55)

YoonGi sa zobudil s veľkou bolesťou hlavy, ktorá mu pulzovala na zadnej časti hlavy. Cítil,  ako mu malý pramienok tečie z rany a pomaly vsiaka do trička, ktoré mal práve na sebe.

Párkrát zamrkal, aby sa mu vrátil normálne videnie.

Cítil sa ako po riadnej opici, toto je však ešte horšie, než nejaká otrava alkoholom.

Chcel si chytiť hlavu,pretože mu v nej strašne pulzovalo, no táto možnosť sa hneď vyvrátila, keď zistil, že jeho ruky sú pečlivo zviazané za jeho chrbtom v nepríjemnej polohe.

Ach, teraz si pripadal naozaj ako v nejakej Bondovke.

Nad tou predstavou len pokrútil hlavou .

Jimin bol hneď vedľa neho po pravej ruke.

Zlatovlások plakal a vzlykal, jeho červené oči opúšťali malé slzičky, ktoré dopadali na zem.

Jeho hlava bola sklonená a celý sa triasol, YoonGi si ho chcel k sebe hneď privinúť a ochrániť.

Ubezpečoval by ho, že je všetko v poriadku a oni môžu byť naďalej spolu a šťastní.

Toto je však realita.

,, Hej, Jiminie, neplač. " zašepkal YoonGi a usmial sa na Jimina.

Jimin prestal vzlykať, do ramena si utrel svoje uslzené očká a pozrel sa na staršieho chlapca, sediaceho po jeho ľavici.

,, Yoo-YoonGi. " smrkol šťastne chlapec a usmial sa tiež.

Zlatovlások vyzeral ako zlomené šteniaťko.

,, Neboj sa, všetko bude dobré, dostaneme sa odtiaľto, sľubujem. " chlácholil ho modrovlások krásnymi slovami, no, on sám tu bol však ten, ktorý pochyboval.

,, Ale, ale, už som ti predsa raz povedal, že sa nič už nezmení, ale ty si nedáš povedať a stále si mrmleš svoje, že? " ozval sa zrazu hlas, ktorý prinútil chlapcov vzliadnuť za ním.

V strede miestnosti stál Jiminov otec, Jin s divným úškrnkom na tvári a rukami za chrbtom.

YoonGi ani nepostrehol, kedy alebo odkedy tam Jin je,ale dúfam, že nie dlho.

Na Jinovu vyslovenú myšlienku však neodpovedal, nemal chuť a radšej sa rozhodol, že sa bude držať toho príslovia,, Nedráždi hada bosou nohou. "

Skusol si nervózne spodnú peru a zahladel sa do zeme.

,, Nič mi na to neodpovieš? Žiadna vzbura ani uštipačná poznámka? " uchechtol sa prekvapene Jin a sadol si na tretiu stoličku, ktorú si od steny pritiahol k sebe.

YoonGi len naňho zdvihol hlavu a pozoroval ho s tvárou, ktorá nejavila žiadnu emóciu, bolo skoro až strašidelné.

,, Tak asi nič, aj keď čakal som nejaké obhajoby od chlapca, ktorého v detstve šikanovali. " povedal Jin akoby nič.  V duchu však dúfal, že sa YoonGi na túto hlúpu myšlienku namotá.

A tak sa aj stalo.

YoonGiho tvár urobila prekvapený výraz, nechápal, ako to mohol Jin vedieť.

,, Teraz si určite hovoríš,, Ako to vie"? " uchechtol sa Jin a stoličku si viac prisunul k YoonGiho osobe.

,, Viem o tebe všetko, myslíš si, že by sem NamJoon poslal niekoho, koho by si poriadne nepreveril? " opýtal sa akoby to bola samozrejmosť.

Modrovlások vykulil oči a jemne pootvoril ústa, v ktorých mu okamžite vyschlo.

_______________________________________
Fu, som tu s ďalšou časťou, a dúfam že som splnila vaše túžby.
Chcela by som sa opýtať, či chcete dlhšie časti alebo tie ako vždy okolo 350 slov?

Ďakujem za všetky komenty a votes u všetkých príbehou.

Btw ďakujem za 119 sledovateľov.
-A

I Love U All~
❤❤❤❤❤❤❤