Pill (YoonMin)√

59)

Jeho hlava bola spadnutá na ľavom ramene, keď sa opäť vrátil k vedomiu.

Párkrát zamrkal a porozhliadal sa po izbe, bol tu sám.

Dvere zamknuté a obrazovky vypnuté.

Zem bola špinavá od Jiminovej krvi, zrazu sa YoonGi spamätal a začal hmatať za svojim chrbtom zastrčený nôž. Keď ho našiel, nasmeroval si ho, aby ostrie noža smerovalo na lano, ktorým bol YoonGi pripútaný.

Ruky priblížil k nožíku a lanom jazdil po ostrí.

Netrvalo dlho,roztrhlo sa a so zvukom padlo na zem.

YoonGi konečne po dlhšom čase ucítil voľnosť na svojich rukách.

Premnul si strnulé kĺby, nevedel, ako dlho 'spal', no dúfal, že nie dlho.

Zdvihol sa zo stoličky a prešiel ku dverám, ktoré otvoril. Jeho hlava sa ešte stále motala, čo pripisoval tej látke, ktorú vdýchol.

Všetko ho bolelo, no chuť dostať sa odtiaľto, ale hlavne láska, boli dôvody, prečo bolesť a zavrate hodil za hlavu a smelo pokračoval ďalej v kráčaní po mramorových schodoch, pridržiavajúc sa steny, aby nespadol.

Keď už boli schody zdolané, otočil kľukol, a potiahol.

Dvere našťastie neboli zamknuté, začo bol veľmi rád.

Vyšiel na chodbu, ktorá sa nachádzala na prvom poschodí a potichu zavrel dvere, aby si náhodou Jin nemyslel, že  utiekol, snáď to YoonGimu prihrá do kariet.

Ostal stáť v strede chodby a započúval sa do ticha, ktoré vládlo v celom dome.

YoonGi sa tichými pomalými krokmi "rozbehol" po chodbe.

Stále tekal očami po miestnostiach, či v niektorej neuvidí Jimina, a tak sa aj stalo.

Starší ho našiel v jeho izbe, kde si balil veci do kufra.

Viac pootvoril dvere a potichu vošiel dnu. Následne pomalými, ale hlavne tichými krokmi sa došuchtal k Jiminovi a jemne ho prstom pobúchal po kostnatom rameni.

Jimina trhlo a rýchlo sa otočil za dotykom, ktorý pristál na jeho odhalenom rameni.

,, Yoo-YoonGi! " vypískol šťastne mladší, samozrejme to bolo relatívne tichým tónom, pretože sa neopovážil niečo povedať hlasnejšie.

Obmotal si okolo YoonGiho krku ruky a silno ho objal.

Starší na to samozrejme zareagoval a svoje ruky obtočil okolo štíhleho pásu a silno ho stisol.

Položil si hlavu na mladšieho rameno a jeho ústa opustili prvý tichý vzlyk.

Za tých málo hodín sa v ňom nahromadilo toľko emócií, že už ich nemohol držať v sebe.

Jeho telo sa triaslo a slané slzy padali na mladšieho tričko, ktoré si stihol prezliecť.

,, Prepáč mi to, prepáč. " šepkal mladší staršiemu do ucha, YoonGi ho popritom chlácholivo vískal vo vlasoch.

Mladší tiež začal plakať.

Kŕčovito zvieral YoonGiho špinavé tričko vo svojich drobných bacuľatých rúčkach.

V izbe bolo počuť len plač dvoch zlomených chlapcov, objímajúc sa na studenej zemi.

,, Prepáč, prepáč, prepáč... "Jimin stále opakoval tieto slová, akoby nedokázal povedať nič iné.

Cítil sa vinný za to, čo sa práve teraz deje.

To chce naozaj toho až tak veľa?

Chcel len žiť normálny život s osobou,ako ostatný, bývať so svojou láskou pod jednou strechou, milovať ho a necítiť sa vinný, dokonca by chcel vychovávať dieťatko, držať ho v náručí a pozerať ako rastie.

Lenže, čím dlhšie nad tým uvažoval, tým si bol istejší, že sa toto nikdy nestane.

Zrazu, akoby YoonGiho kola elektrina, odtiahol sa od Jimina a aj s ním sa postavil na roztrasené nohy.

Jimin sa naňho pozrel veľkými očami, pretože sa bál, čo mu teraz starší povie, napadlo ho mnoho scénarov, kde sa YoonGi na Jimina vykašle a odíde.

Všetky tieto myšlienky sa však rozplynuli hneď vo chvíli, keď ho starší chytil za ruku a bez jediného slova ho tiahol von z izby.

Jimin ho samozrejme ako poslušný psíček následoval.

Všetko prebiehalo hladko, dostali sa cez schody, obývačku až do chodby, kde sa to zvrtlo..

☮
Áno, áno.
Po dlhšej dobe tu je kapitola. Prepáčte, ale mala som toho veľa a navyše som musela dobre premyslieť dej tejto kapitoli.
Snáď som vás potešila a splnila vaše očakávania.
Taktiež ste si mohli všimnúť obnovenie príbehu MY BANGTAN, rozhodla som sa pokračovať, ale najskôr som ho trošku ,,opravila".
-A