(YoonMin)
YoonGi si našiel veľmi nezvyčajnú prácu, opatrovanie psychicky narušeného chlapca.
Čo sa však stane, keď zistí, že nič nie je tak ako vyzerá?
• 30.8.2017 - 1.4.2018•
(Toto je moja prvá ff)
Pozeral sa do miestnosti, v ktorej už nikto nebol ,ani Jimin, ani jeho otec. Akoby sa vyparili.
To bol preč tak dlho? Veď bol len v kuchyni, ktorá je len asi 10 metrov od nich.
YoonGi pokrútil hlavou a urobil facepalm.
Teraz ,aby ich išiel hľadať ,aj keď, mal tušenie ,kde by mohli byť.
Pomalými tichými krokmi sa dostal cez chodbu ,po schodoch, až nakoniec prišiel ku veľkým mahagónovým dverám.
V celom dome stále panovalo hrobové ticho, vystrihnuté priamo z hororu, teraz stačí , aby na YoonGiho vyskočil nejaký maniak so sekerou a maskou a
Zhlboka sa nadýchol a skontroloval, či je nožík stále na svojom mieste.
Stále tam bol.
Prebytočný vzduch z pľúc vydýchol a chytil kľuku od dverí ,zatlačil.
K prekvapeniu, dvere sa dali otvoriť, čo YoonGimu dalo signál, že budú určite dole.
Bez zaváhania do nich stúpil a vydal sa po schodoch ,až k ďaľším dverám.
Jeho srdce bylo ako po maratóne, potili sa mu dlane a miestami si myslel, že od toľkého adrenalínu skolabuje.
Takže, buď mal strach alebo dostane chrípku.
Miestnosť ,do ktorej vstúpil bola ako si ju pamätal ,tmavá.
Opäť chytil kovovú kľuku od dverí a zavrel oči.
Zatlačil.
Ale potom si to hneď rozmyslel a kľuku pustil.
Asi by si to mal lepšie premyslieť. Nemôže tam len tak vtrhnúť.
Stál tam ako zamrznutý asi ešte desať minút,hypnotizoval stenu so svetlom,dokiaľ nezhodnotil,že plán,ktorý vymyslel v rekordnom čase v jeho hlave,môže výjsť.
Zavrel oči a hlboko vydýchol.
Chyti kľuku do svojich spotených dlaní a zatlačil.
Dvere vydali ťažký zvuk a YoonGi ich do polky otvoril. Jeho srdce sa rozbúšilo ešte viac, čo mohlo byť aj dosť počuť.
Následne z dverí vykúkla YoonGiho modrá hlava a opäť spatril tú miestnosť, tú miestnosť, ktorú už nechcel nikdy vidieť.
Viac sa naklonil dovnútra, pohľad mu spadol na monitori, ktoré viseli na stene a sledovali každú izbu v dome, ale Jimin ani Jin nikde.
Hlavu otočil do druhej strany a spozoroval Jimina s uplakanými očami a vystrašeným pohľadom ako sa krčí na drevenej stoličke s rukami za chrbtom.
YoonGi sa tohto pohľadu zľakol, od vystrašenia sa mu stiahli zorničky a ústa otvoril v nemej hrôze.
Neváhal ani chvílu a rozbehol sa za ním, aby mu mohol pomôcť.
Kľakol si k nemu a pohladkal ho po láskavo po kolene.
,, Už som tu Jimin, " začal ho upokojovať, zatiaľ čo sa mu snažil rozväzovať ruky, uzle však boli dobre stiahnuté, ,, nemusíš sa báť ani plakať, všetko bude dobré."
,, Nie nebude "
A YoonGiho tvár sa stretla so studenou zemou.
Posledné, čo vnímal bol Jiminov krik a plač než sa mu zatmelo pred očami.
_______________________________________ Tu som to sekla, takže~, snáď ma nezabijete.
Btw ďakujem za 115 sledovateľov Btw2 vydala som prvú časť novéhopríbehu na VKOOK.
-A ❤❤❤❤❤❤❤
Btw som na seba hrdá, som lepšia než Kórea.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
