(YoonMin)
YoonGi si našiel veľmi nezvyčajnú prácu, opatrovanie psychicky narušeného chlapca.
Čo sa však stane, keď zistí, že nič nie je tak ako vyzerá?
• 30.8.2017 - 1.4.2018•
(Toto je moja prvá ff)
,, Ani nevieš ako... " povedal smutne. Jedna neposlušná slzička mu stiekla po tvári a padla na jeho sveter staroružovej farby.Jeho strapaté vlásky mu opäť padali do tých veľkých modrých uslzených očiek.
,, Jimin, budem znieť ako blázon, ale..... obleč sa, ideme von.... " povedal som rozhodným hlasom a postavil sa z postele.
Jimin urobil nechápavú grimasu, ale keď mu to došlo, uvidel som na jeho tvári náznak úsmevu, ktorý však hneď zmyzol.
,, Nie hyung, prosím nie.Nič som nepovedal. Nechaj to tak. " vykríkol Jimin.
,, Je mi jedno, čo si myslíš. Choď sa obliecť a potom prídi dole. "
,, Ale vonku prší. "urobil výťazoslávnu tváričku a prekrížil si ruky na hrudi.
,, Tak si zober dázdnik." zasmial som sa, vyšiel z izby a zamieril si to do tej svojej. Viem, že jeho otec hovoril, že mu vonok nerobí dobre, ale musel som. Znie to divne, ale môj vnútorný hlas to povedal a ja ho vždy počúvnem.
S touto myšlienkou som sa začal prehrabávať v skrini.
Čo si mám, ale obliecť ,nesmie to vyzerať ako z kontajnera, ale zase to nemôže byť luxus.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nakoniec som sa rozhodol pre toto. (Ten kabát chcem aj ja)(tú tašku si nebral)
Zišiel som dole po schodol a usadil sa na gauč. Čakal som na Jimina. Zachvíľu sa mi začali zatvárať oči.
niekto ma začal hladkal po tvári. Bolo to celkom príjemné. Také nežné.
,, Hyung, vstávaj. " započul som Jiminov jemný hlások.
,, Ešte chvíľu. "zaprotestoval som.
,, Tak ostávame doma. "povedal ľahostajne mladší z chlapcov a začal kráčať smerom schody.
,, Nie, už som hore vidíš? " vyskočil som z postele a zbieral sa ku dverám. Jimin ma následoval.
Obuli sme si topánky a ja som vykročil ku dverám.
,, Si pripravený? " opýtal som sa a svoj pohľad upriamil na Jimina.
,, N-nie, nemal b-by som. " povedal a skonil zrak.
,, Neboj som s tebou a nemáš sa čoho báť, tvoj otec to nezistí. "usmial som sa a chytil som ho za ruku.
Sukol, ale ja som to začal a chytil jeho maličkú rúčku silnejšie.
Otvoril som dvere a vyšli sme von.
_______________________________________ O maj gawd ďalšia časť. Vitajte, vitajte. Neviem, čo k tomu dodať, len veľmi vám ďakujem, že ste túto poviedku dostali na 72 miesto vo FF. Som naozaj veľmi vďačná a mám dobrú náladu, keďže zajtra idem na svadbu, tak som sa rozhodla, že dnes vydám ešte jeden diel.
