Pill (YoonMin)√

57)

YoonGimu po jeho slovách prebehla po chrbte zimnica, oči vytreštil a srdce mu bilo ako o závod.

Stále dookola si prehrával tú samú vetu.

Aj tak sa odtiaľto živý nedostaneš.

YoonGi nahlas preglgol a začal rozmýšľať nad plánom úniku.

Jeho tvár sa opäť vrátila do neutrálnej grimasy, snažil sa vyzerať, že ho to nijako nezaskočilo, no opak bol pravdou a určite si toho všimol aj Jin, ktorý stále hľadel uprene YoonGimu do očí.

Nakoniec sa len uchechtol a postavil sa do spriamenej pozície, ktorá akoby ukazovala, že on je tu ten najhlavnejší.

,, Ešte prídem. " zachraptel Jin do tichej miestnosti. Následne pomalými krokmi, ktoré sa ozývali, prešiel k plačúcemu zúfalému Jiminovi.

Stúpol si zaňho a odviazal mu ruky, ktoré mal pečlivo dané za chbrtom.

Jimin si pretrel stopy od lana, ktoré mal na rukách a urobil ublíženú grimasu.

Situácia, v ktorej sa nachádzali bola naozaj čudná, uplakaný chlapec dusiaci sa vzlykmi, pretierajúc si modriny, modrovlások, ktorý len v tichosti sedel na stoličke s rukami chrbtom, stále vymýšľajúc plán úniku a nakoniec tu bol Jin, muž, ktorý svojím neutrálnym výrazom, postojom a gestikuláciou naháňal strach.

Miestnosť bola stále obalená v tichu, ktorá bola len niekedy prerušená.

Jimin si nachvíľu myslel, svitla v ňom nádej že ho otec pustil  preto, aby mohol pomôcť YoonGimu, veril, že všetko, čo potom bude vporiadku.

No, modrovlások čím dlhšie bol v onej miestnosti, strácal nádej na nejaké to oslobodenie.

Je pravda, stále sa snažil držať plánu, ktorý vymyslel predtým, než vstúpil do miestnosti, v ktorej sa správe nachádzal a zatiaľ mu ten plán relatívne vychádzal, na čo bol aj patrične hrdí.

,, Aghhh..... Nechaj ma!.. Neznášam ťa! " YoonGiho z hlbokého premýšľania vytrhol Jiminove hrdelné výkriky spojené s plačom, vzlykmi a kašlom.

Otočil sa na svoju lásku a pochopil, prečo tak náhle kričal, Jin ho surovo držal za vlasy a vliekol ho k jedinej ceste úniku, teda k dverám.

YoonGi s rozšírenými očami sledoval Jiminive oči plné bolesti a sĺz.

V staršom začala vrieť krv, vedel, že nie je správne na seba hocijako viac upozorňovať, no pohľad na jeho milovaného mu tieto myšlienka hneď zahnal.

,, Pusti ho!.... Nevidíš, že ho to bolí? " začal kričal YoonGi svojím hrubím hlasom. Neuvedomil si to, ale z očí mu začali padať slané kvapky, ktoré následne dopadali cez jeho líca až na zem.

YoonGi sa neudržal. Začal hyperventilovať, jeho telo sa triaslo v nepravidelných intervaloch, cítil ako mu horí hrdlo z kriku, ktorý púšťal na Jina, cítil sa slabý, tak ako ešte nikdy v živote.

Jin sa však len uchechtol a za jemné vlásky zdvihol Jimina na roztrasené nohy, na ktorých sa ledva udržal.

Jiminova tvár bola celá červená a mokrá, YoonGiho ničilo, vidieť ho takto, a preto si neodpustil vypustiť z úst ďalšiu spŕšku nadávok namierené na Jinovu osobu.

Jimin sa práve snažil urobiť krok k YoonGimu, no bolo mu v tom samozrejme hneď zabránené, keď ho Jin za vlasy opäť pritiahol k sebe.

Následne ho na seba otočil, znechutene si odfrkol a pretočil očami.

Jimin opäť začal plakať, vzlykať a prosiť otca, aby ho pustil, to sa však nestalo.

_______________________________________
Ahojte, som tu späť, snáď ste sa všetci potešili a páčil s vám tento diel.

Musím povedať, že na túto časť som celkom aj hrdá, čo sa stáva málokedy.

Ďakujem za všetky votes a HLAVNE komentáre.

That's all
I love U all~
❤❤❤❤❤❤❤