Pill (YoonMin)√

21)

,, Dobrú noc Jiminie. " započul som v diaľke hyungov hlas ,a potom ucítil,  ako ma pobozkal na čelo.

Bol som strašne unavený, nedokázal som pohnúť ani brvou.

Opäť som zaspal.

Neviem koľko bolo hodín, ale tma sa už drala do mojej izby.

,, YoonGi? " zašepkal som do prázdnej miestnosti. Otočil som sa na druhý bok a snažil nahmatať Giho telo. Ale márne nebol tu. Len jeho vôňa, ktorá bola cítiť na povlečený.

Povzdychol som si. YoonGiho mám úprimne rád a dokonca by som povedal, že aj niečo viac. Ale toto som hneď zavrhol,  pretože to mohlo byť len kvôli tomu, že to bol prvý človek, ktorý sa o mňa naozaj zaujíma.

Vždy,keď som s ním mám malé motýliky v bruchu a chuť YoonGiho objať a nikdy nepustiť. Len viem, že toto sa stať nemôže, teda aspoň mne.

V posteli som ležal ešte dlho a rozmýšľal nad mojím životom. Keď si všetko zhrniem nebol moc šťastný.

Začali sa mi do očí tlačiť slzy, ktoré som sa snažil vrátiť späť, ale nešlo to. Malé potôčiky slzičiek sa drali na povrch a stekali mi po lícach.

Keď sa začali rezať, vztal som z postele a zamieril si to do kúpelne.

Napustil som si vaňu horúcou vodou, ktorá bola naozaj horúca.

Zapozeral som sa na svoj odraz v zrkadle.

Biela,niekedy červená pokožka. Kruhy pod očami........

Hnusil som sa sám sebe.

Zase ma to chytá.........

Depka. Ale tentokrát je to nejako silnejšie.......... 

Cítim sa byť slabí.........

Nie len fyzicky, ale aj duševne.........

Prevliekol som si tričko cez hlavu, ktoré skončilo niekde na zemi.

Prezeral som si svoje telo posiate jazvami.

Tak chudý. Skôr podvyživený. Nikdy som toľko nejedol, dokiaľ neprišiel YoonGi.

A teraz ma opustil.

Viem, som škaredý a naivný. Ako som si mohol myslieť, že by ma mal rád?

Usmial som sa. Ale toto nebol úsmev z radosti. Skôr to bola nenávisť a nechuť zo seba samého.

Mal som všetkého dosť. Ale mohlo to byť aj tým, že mi chýbala dávka. Nenávidím tie lieky. Z celého srdca. Zničili mi život, no neboli v tom sami......... 

Nemal som silu si dať dole ani tie boxerky a nadkolienky. Ľahol som si do vane plnej vody. Chvíľu som tam len tak ležal a pozeral sa do stropu.

Po chvíľke nečinnosti som si do ruky zobral žiletku. Hral som sa s ňou. Zaríval som si do brúšok prstov dokiaľ mi nešla krv.

Keď ma to prestalo baviť presunul som sa na zápästie, kde sa nachádzala veľká modrá žila.

Zaťal som päsť a žiletku priložil na to miesto. Pritlačil som.

Bolelo to, ale zároveň to bol skvelý pocit. S každým pulzovaním som sa cítil uvolnenejší.

Vydýchol som si.

Presunul som sa na druhú ruku, ale tam mi to išlo horšie, pretože som nemal cit v ruke.

Keď bola aj na nej práca hotová, žiletku som odložil a ruky položil do horúcej vody, pozdĺž môjho tela.

Všade bolo tak krásne ticho a pokoj.

A voda sa začala sfarbovať do červena.

Pomaly som začal zatvárať oči.

Ľúčim sa so svetom, V ktorom som nikdy nebol šťastný.

Teraz mi to doplo.

Zamiloval som sa.

_______________________________________
Ďalší diel jej!  Som na seba hrdá.

Mám takú debilnú náladu, že by som niekoho najradšej zabila.

Mám pokračovať v Friendship force alebo nie?

Dúfam, že ste si diel užili a vidíme sa.

~AF~
❤❤❤❤❤❤❤