Pill (YoonMin)√

51)

„Otec?" zašepkal neveriacky Jimin a nahlas polhol.

Nervózne sa začal zmoliť len svojho teda môjho trička, ktoré mal na sebe.

Chytila ho
triaška a ja som si myslel ,že ho tu chytí infark.

Bol spotený ,akoby ste ho obliali kýblom vody ,a potom hodili do bazéna.

Na tvári mu stále
hral dominantnú úlohu jeho strach. Kŕč znehybnil jeho mimické svaly.
Neveril by som, ako sa z jedného momentu ,kedy Jimin okolo seba vysiela pozitívnu energiu spojenú s jeho krásnym úsmevom ,pri ktorom
ukazuje svoje zúbky a očká ,ktoré sa pri úsmeve menia na čiarky jednej línie, zmení .

Teraz to bol práveže opak,z pohľadu na neho ma chytala panika a úzkosť.

Prepadol som sa do sveta, kde je všetko čiernobiele a vládne strach a smútok.

Naozaj sa tak moc bojí svojho otca?

Pri Jiminovi som na jeho otca úplne zabudol.

Čo sa vlastne bude diať teraz? Myseľ mi pracovala na plné obrátky- rozmýšľal som ,čo
budem/e teraz robiť.

Budem sa pretvarovať, že Jimina beriem len ako svojho pacienta,s ktorým som vôbec nespal a neukázal mu svet tam vonku.

Vyvalil som oči.

Ja som asi porušil všetky pravidlá,ktoré mi Jiminov otec povedal a upozornil.

Som debil.

V duchu som sa prefackal a otrieskal si hlavu o stenu.

Jimin ma zrazu chytil za ruku.

Pohľadkal som hánky jeho prstov a povzbudivo sa usmial ,aj keď v mojom vnútri som sa cítil úplne inak.

„Choď za ním, ešte si nás nevšimol." Zašepkal som Jiminovi do ucha a pohladkal ho po chrbte.

Prikývol a pustil mi ruku. Urobil jeden krok dopredu a so smrťou v očiach sa na mňa otočil.

Ja som len vstýčil palec hore, na znak, že to zvládne ,no môj vnútorný hlas na mňa stále kričal, nech ho chytím za ruku a stiahnem ho k sebe
pod moje ochranné krídla alebo spolu utečieme niekde ďaleko a nikdy sa nevratíme.

Nakoniec som mu len naznačil, že ho milujem a on sa na mňa milo usmial.

Následne sa otočil a šiel ku katovi ,tedaaa za svojím otcom ,presne tak, otca som myslel.

,,A-Ahoj, tati." Zašepkal Jimin a hlboko sa uklonil svojmu otcovi, ktorý sedel na koženom gauči s neutrálnym výrazom na tvári a s nohou
prehnutou cez druhú.

Ja som zatiaľ stál za rohom steny, ktorý oddeľoval schody, obývačku a kuchyňu ,no bol to skôr taký panel ,ktorý mi slúžil ako úkryt na špehovanie.

Trošku viac som sa natlačil na stenu, len moja hlava vykúkala.

Jiminov otec sa nezmenil.......

stále vyzerá ........

.........strašideľne.

_______________________________________

I am back, bitches

-A

Ale nie, som tu späť s ďaľšou časťou ,ktorá sa vám dúfam páčila.

Veľmi ďakujem za vaše komentáre v predošlej časti, trošku ste ma tým
povzbudili do písaní ďaľších častí a kníh -poviedok.

Prosím ospravedlňte moju neaktivitu,ale padol mi mobil do záchodu,ale už žije a ja môžem veselo pokračovať.

Btw dnes ešte vyjde My bangtan a Illegal.

❤❤❤❤❤❤❤