Neveril som. On sa prebral.
Celé tie dni strávené v nádeji sa vyplatili.
,, Som tak šťastný, že si sa prebral. " objal som Jimina, ale nie až tak moc silno, nechcem mu ublížiť.
,, Rád ťa vidím. " povedal Jimin jemným chrapláčikom.
Moje pocity sa nedali opísať slovami. Bol som najštastnejší človek na svete.
,, Toto mi už nikdy nerob. " povedal som a opäť si pár slzičiek našlo cestu. Začal som plakať.
,, Tebe nikdy. Chýbal si mi. " povedal Jimin a rozplakal sa tiež.
Teraz sme tam boli ako dve citlivky, no nevadilo nám to.
,, Ke-dy budem m-ôcť ísť do-mov-? " opýtal sa sekano Jimin.
,, Ja-" neodpovedal som, pretože sa do miestnosti prirútil HoSeok, a hneď kráčal k Miniemu.
,, Som rád, že ste sa prebral, tento tu, tu na vás dáva pozor niekoľko dní a nikdy odtiaľto nechce odísť,asi by sme sa mu mali poďakovať. " zasmial sa a ukázal na mňa.
,, Som mu vďačný. " usmial sa na mňa Jimin a mrkol.
Skoro sa mi podlomili kolená. Bol tak strašne krásny.
Pozerali sme si navzájom do očí. Mal ich tak krásne modré.
,, Dobre hrdličky, teraz ma prosím vnímajte! " zasmial sa doktor a my sme sa začali červenať.
,, Pán Park, som rád,že ste sa prebral,váš stav sa zlepšil a za pár dní budete môcť ísť domov. " usmial sa doktor.
,, Ďakujem. " zašepkal Jimin.
Doktor odišiel a my sme opäť ostali sami v izbe sami.
,, Straš-ne si mi chý-bal, pro-sím sľúb mi,že to už nik-dy nespravíš." začal som si utierať slzy, ktoré mi znova stekali po tvári.
,, Nemusíš sa báť, veľa vecí som si uvedomil a viem, že to bola ho-vadi-na. " usmial sa Jimin a začal plakať tiež.
Skip time:
Dnes konečne pustia Jimina z nemocnice. Mám veľkú radosť a usudzujem, že Jimin tiež, keďže celý čas nehovorí o ničom inom, než o tom ako pôjde domov.
Práve stojím pred nemocnicou a čakám, kedy Minie víde z nemocnice a my budeme môcť ísť spolu domov.
Konečne. Povedal som si, keď som uvidel Jimina, ako vychádza z hospicu priamo ku mne.
Vyzeral dobre v tých modrých upnutých rifliach a bielom tričku, no bol trošku pochudnutý.
,, Konečne hyung. " povedal Jimin, keď prišiel ku mne a silno ma objal.
,, Poď, pôjdeme domov." môj stisk zosilnel a vdychol som jeho vôňu.
Nastúpili sme do auta a môžeme ísť.
_______________________________________
Toto je fakt diel o ničom.
Som naštvaná,ale čo už.
~HAF~
❤❤❤❤❤❤❤
أنت تقرأ
Pill (YoonMin)√
أدب الهواة(YoonMin) YoonGi si našiel veľmi nezvyčajnú prácu, opatrovanie psychicky narušeného chlapca. Čo sa však stane, keď zistí, že nič nie je tak ako vyzerá? • 30.8.2017 - 1.4.2018• (Toto je moja prvá ff)
