Pill (YoonMin)√

56)

YoonGi sa cítil..... zneužitý, nie však v takom slova zmysle, nie, podvedený je to správne slovo, ktoré presne vystihuje túto situáciu.

Nechápavo sa pozrel na Jimina, ktorý pri jeho pohľade na neho sklonil hlavu k zemi.

On to vedel?

O tomto všetkom?  Že ho preveroval?

Toto všetko boli otázky, ktoré YoonGimu vírili hlavou.

,, Stále nič? " opýtal sa prekvapene Jin s nadvihnutým obočím, no chlapec so zmetením v hlave nereagoval.

,, Tak dobre, keď myslíš-" nedokončil, pretože mu YoonGi drzo skočil do reči.

,, Prečo? Prečo ste to Jiminovi spravili?" toto bola však jediná z otázok, na ktorú chcel najviac odpoveť, bolo mu už vpodstate jedno, že o ňom vedia všetko, chcel vedieť prečo to jeho anjelikovi spravil.

Jin sa zarazil.

Úškľabok mu zmizol z tváre a nahradil ho kamenný výraz.

Pomaly sa zdvihol zo stoličky a zamieril si to k YoonGimu, ktorý hlasno prehltol.

Opäť, miestnosť celá v tichu,tento pokoj však narúšalo dýchanie troch ľudí a zvuk Jinových krokov.

Jin si kľakol na jedno koleno pred YoonGiho a zašepkal:,, Lebo môžem. " uchechtol sa a zdvihol sa zo zeme.

Tentokrát si však nesadol, ale zamieril si to k obrazovkám.

,, Som vedec, ako určite vieš, potom, čo zomrela Jiminova mama, snažil som sa tomu chlapcovi pomôcť, nemohol som sa pozerať ako sa trápi,  vyrábal som rôzne lieky, ktoré by ho mohli uzdraviť, no keď som videl ako na nich reaguje, napadlo ma niečo lepšie, ako mu pomôcť,spenažiť to,vieš koľko by niektorí ľudia zaplatili za niečo,co by dokázalo meniť povahu,správanie a vzhľad?Vyrábal som tobolky všetkých druhou, a potom ich skúšal na Jiminovi, všetko toto si zaznamenávam do denníka, ktorý si si pozeral, keď ťa sem Jimin zobral.

Horšie to však bolo keď začal byť v škole čudný. Vyšetrovala nás sociálka, ale našťastie na nič neprišli.

Nechcel som, aby niekto o tom niečo vedel, preto som nechcel, aby chodil von, mal byť len doma a jesť tie tabletky.

Všetko sa však zmenilo, keď si prišiel ty. Najskôr si sa mi zdal ako dobrý chalan vycepovaný životom, no keď som videl na záznamoch, že mu lieky nenávaš a berieš ho von, prebudila sa vo mne zúrivosť. " hovoril bez prknutia oka Jin, keď sa pozeral na obrazovku obývačky, ani raz za ten čas sa však nepozrel na chlapcov.

Na jedného celého spoteného s červenou tvárou a slzami, dusiacim sa vzlykmi a premýšľajúc, ako mu to mohol urobiť vlastný otec a druhého, ktorý nemihol ani brvou len pozorne počúval, čo hovorí najstarší v miestnosti.

,, Nehorázne si ma však pobúril, keď som ťa videl šukať môjho syna-" Jin začal kričať, no YoonGi ho opäť prerušil.

,, Prečo mi to hovoríte? " opýtal sa zainteresovane YoonGi.

Naozaj nechápal, prečo mu toto všetko rozpráva, predsa YoonGi je cudzí človek a toto by určite nemal hovoriť len tak, pretože Jin mu prišiel ako dosť inteligentný človek na to, aby to vedel posúdiť.

,, Hovorím ti to, pretože sa odtiaľto aj tak nikdy živý nedostaneš. "

_______________________________________
Nová časť, ktorá vás dúfam bavila.

Mám otázku:

Chcete, aby YoonGi Jina zabil? Alebo aby tam niekto umrel? -je to fakt dôležité, pretože ja sa neviem rozhodnúť.

Daydream

Btw ďakujem za komentáre a votes.

-A
❤❤❤❤❤❤❤