The Missed Runner [TMR]

✓ Kapitola DVADSIATA ŠIESTA

. : S K Y L E R : .

Skyler stála pred bránami. Slnko zapadalo, brány sa mali čochvíľa zavrieť. Nestála tu však sama. Boli tu snáď všetci, od bežcov, stavbárov a vodcov až po vreciarov. Tobias stál na druhej strane davu, ruky mal prekrížené na prsiach a nervózne si hryzkal spodnú peru. Nevedel čo čakať, rovnako ako samotná Skyler. Niečo takéto nikdy nevidela a dúfala, že ani neuvidí. Tentoraz jej však šťastie neprialo...
 
Ako som mohla dopustiť, aby sa toto stalo? Ako som mohla byť súčasťou niečoho takého? Nie, toto nie je pravda. Nemôže byť. Je to sen, spomienka, čert to ber! Čokoľvek, len nie realita. Brala by som čokoľvek, urobila by som čokoľvek... Len aby Ben nebol vyhnaný. Len aby sa nikdy nestalo to v lese. Len aby sérum zázračne zabralo a život plynul ďalej. Bez chýb, ktorými som toto všetko zahájila. Bez chýb, kvôli ktorým som odsúdila svojho priateľa na smrť...

••• PRED PÁR HODINAMI... •••

Z ošetrovne sa ozval ďalší výkrik, pri ktorom si Skyler zahryzla do jazyka. Zovrela v rukách misu plnú zeleniny, povzdychla si a otočila kolieskom nad umývadlom. Z kohútika sa spustil do misy prúd vody a zmyl tak zo zeleniny posledné zrnká piesku, ktoré v nej uviazli. Pohľadom priam hypnotizovala vlnky vody a tvrdohlavo sa snažila ignorovať neutíchajúce výkriky z Benovej izby.
 
Kastról k nej podišiel a položil jej ruku na plece. ,,Ak chceš, môžeš už ísť. Toto už dokončím sám," vypol prúd vody a vzal jej misu z ruky. Skyler naňho ani nepozrela.
 
,,To je v poriadku," zmohla sa na krátku odpoveď a snažila sa opäť zmocniť umytej zeleniny. Kastról ale misu nepustil a keďže mal asi štyrikrát toľko sily ako ona, nedokázala mu ju z nich ani vytrhnúť. Tak len zostala stáť s rukami po obvode misky a pohľadom sklopeným na jej obsahu.
 
,,Nemusíš to počúvať, poviem Albymu, že-" jeho veta zanikla v inej.
 
,,Neexistuje miesto, kde by som to nepočula," odvrkla a mäkko mu pozrela do očí.
 
,,Existuje," opravil ju Kastról. ,,Ty by si to mala vedieť."
 
,,Nepustia ma tam. Okrem toho, o pár desiatok minút sa brány zatvoria. Nemám ani najmenšiu šancu."
 
,,Tak bež za Tobiasom, určite už-" Skyler ho nenechala dopovedať ani tentokrát.
 
,,Nemusím mu nosiť večeru. Stavím sa, že sa nedotkol ani obeda," zavrčala a konečne vzdala snahu o získanie misy. Kastról ju hneď na to položil na pult a vyzliekol si zásteru.
 
,,Na večeru si príde sám."
 
,,Čože?" Skyler spanikárila, ani nevedela prečo, a nasucho prehltla. ,,Pustia ho?"
 
,,Už ho pustili..."
 
Skyler sa skoro zadusila slinou. ,,Už? Prečo o tom neviem?!" rozhodila rukami.
 
,,Pretože sa ešte nestihol dostaviť Minho a vykvákať ti to," zhrnul Kastról s úškrnom.
 
,,Ale..." mozog jej zrazu vypol, nevedela dokončiť vetu, tak si iba povzdychla a zviezla sa na stoličku. ,,Super, takže sa, dajme tomu... spamätal?" nadvihla obočie.
 
,,Určite sa nad sebou aspoň zamyslel. A zrejme kvôli tebe. Neviem, čo si zač, ale robíš tu z nás totálnych lúzrov," krivo sa usmial a prešiel ku sporáku. Zapol plyn, bohvie ako sa na Flek dostal, a hodil na panvicu zeleninu.
 
,,Nemôžem za to, chcem len..." Pomôcť? prešlo Skyler hlavou. Robíš to kvôli sebe, ty si chcela vidieť Tobiasa, to ty si dovolila Benovi ťa zastupovať, z istého hľadiska si ho k tomu prinútila. Všetko, čo si robila na Fleku, všetky problémy, čo si im spôsobila... To všetko sa týka len a len teba, všetko sa točí okolo teba! Zničila si Benovi život, priam nútiš Gallyho a spol, aby do teba zabŕdali len aby si im mohla vrátiť úder, ešte aj Newta si si omotala okolo prstu ako nič! Ničíš im život. Všetkým, nie len Newtovi, ktorého už na Fleku ani neberú vážne, ale všetkým! Všetci trpia kvôli tebe...

,,Ja viem. Urobiť to najlepšie. Dievčatá boli vždy citlivky, čo sa týkalo chlapcov, takže sa ani nedivím," povedal Kastról s lišiackym úsmevom. Skyler sa na počudovanie uškrnula tiež.
 
,,Hovor za seba! Možno si si nevšimol, ale nájsť si tu kamošku, akože dievča, akože bytosť podobnú mne, je na tomto mieste... Ako to povedať? Nemožné? Nesplniteľné? Nepredstaviteľné? Mám pokračovať?" nadvihla obočie.
 
,,To neznamená, že sa musíš hodiť pod letiaci nôž vždy, keď bude smerovať na niekoho z nás..."
 
,,Prosím ťa, nepokračuj," zastavila ho Skyler a rukami si prešla po tvári. ,,Poučovania mám už dosť. Aj vyčítania a vyhadzovania chýb na oči, jasné? Ja jednoducho..." povzdychla si. ,,Kašli na to. Pozri, nie som taká, ako si myslíš. Nebudem sa hádzať pred nože ani... ani pred hocičo iné, jasné?" naklonila hlavu na bok a nadvihla obočie. ,,Možno to tak vyzerá, možno si myslíš, že mám tendenciu sa vždy postaviť na hlavu, keď sa má niekomu niečo stať alebo sa už stalo a že sa musím hrať za každú príležitosť na hrdinku, ale... Je to inak. Ja sa len nedokážem pozerať na to, že niekto trpí, chápeš? Chlapec, dievča, pes, to je mi fuk! Ja proste neznesiem to utrpenie a-" zhora sa ozval výkrik. ,,A ty mi to neuľahčuješ!" vyštekla smerom ku stropu, akoby ju mohol Ben počuť a stíchnuť. Pri tej absurdnej myšlienke si opäť povzdychla a sklopila zrak do zeme.