The Missed Runner [TMR]

✓ Kapitola DEVÄTNÁSTA

. : S K Y L E R : .

,,Nebolo to až také zlé, ale ja som mala lepšie," Skyler zelenáčovi vyplazila jazyk a zasmiala sa. Kastról sa zase prekonal a pripravil Thomasovi jeho novú špecialitu: kurča so zemiakovou kašou, kukuricou a pripučenými rajčinami, pri ktorých sa Skyler musela pousmiať. Mala totiž silné tušenie, že pár z nich pred mesiacom priľahla u Zarta v záhradke... ,,A to som si myslela, že len ja som tu niečo extra," zastrčila si ruky do kapies a s chabým úsmevom sa zamyslene zahľadela na východnú stenu, pri ktorej sa práve prechádzali. Mala v pláne to na Thomasa všetko vysypať pár minút pred tým, ako sa zatvoria steny, pretože predpokladala, že by jej aj tak neveril, ako tomu nemohla uveriť ona po prvom príchode na Flek.

,,Si tu jediné dievča... Prečo?" Thomas prerušil trápne ticho a zahľadel sa na Skyler, ktorá mu však pohľad neopätovala.

Pretože tu nemám čo robiť, pomyslela si, ale na povrch to nevyšlo. Nechcela sa zelenáčovi spovedať hneď po jeho príchode na Flek. Okrem toho, s Newtom sa zaprisahali, že to nikomu nepovedia, pokiaľ to nebude nutné alebo pokiaľ nepôjde o ich prežitie. ,,Ani neviem... Každý mesiac sem na Flek posielajú nového chalana a-"

,,Kto?" skočil jej do reči Thomas, načo Skyler pretočila očami.

,,Neviem, jasné? Do dnešného dňa som bola zelenáčkou ja. Rovnako ako v tvojom prípade sa nikto nebil o to, aby mi všetko povedal. Väčšinu vecí som zistila sama a ten zvyšok som vyžmýkala z Newta," odvrkla Skyler trochu podráždeným tónom. Asi si mala dvakrát premyslieť, či pristúpi na to zaručenie sa. Alebo si aspoň mala skontrolovať, ako je na tom s nervami...

,,Flekári im hovoria tvorcovia alebo tak nejako. Neviem to presne, ale to, čo viem, je, že každý mesiac sem posielajú jedného chlapca. Vzbudila som sa s jedným v kabíne a odvtedy trčím tu a on na ošetrovni..." Skyler by si najradšej oplieskala hlavu o stenu. Nechcela do toho ťahať Tobiasa, nechcela do toho ťahať nič z jej minulého života. Jej ústa si však robili po svojom.

,,Chuck mi spomínal niečo o chlapcovi na ošetrovni," zamrmlal Thomas skôr pre seba, ako pre Skyler.

,,Našiel si si nového kamoša, čo? Pff, tak to ti dám malú radu: Ak máš tajomstvo, ktoré chceš povedať niekomu, kto ho uchová, tak rozhodne nechoď za Chuckom!" zavrčala už naplno podráždene Skyler a prudko kopla do kameňa pod jej nohami, ktorý odletel až ku vchodu do Labyrintu. Čo on to má komu vytrubovať?

,,Čo sa mu stalo?" spýtal sa Thomas aj po svojom očividnom uvažovaní, či stojí za to to vedieť, alebo si má radšej zahryznúť do jazyka a o dva kroky od nej ustúpiť.
Zvedavosť mu ale nedala na výber.

,,Neviem," zaklamala Skyler. Snažila sa klamať čo najspoľahlivejšie, ale pochybovala, že sa jej to doteraz darilo. ,,Bol v bezvedomí, odkedy nás vytiahli z klietky. Už je v tom stave mesiac a ja-" do očí sa jej začali tlačiť slzy, ale potlačila ich. Nemohla si dovoliť prejavovať slabosť. ,,Ja ani vlastne neviem, či sa z toho ešte niekedy dostane," dokončila Skyler a pevne si zahryzla do spodnej pery. ,,To je už ale jedno, toto je môj problém, nie tvoj. Tvojím problémom bude pohľad za steny..." Skyler sa donútila k úsmevu a mávla na Thomasa rukou, aby si pohol.

Zastavili až úplne pri východnom vchode do Labyrintu, z ktorého sa ťahal chladný večerný vzduch. Slnko už zapadalo, nastal správny čas na vysvetľovanie.

,,Byť tebou, o krok ustúpim. Keď to začne, ver mi, nechceš byť pri tom tak blízko," upozornila ho Skyler a aj ona o krok ustúpila, pričom ju Thomas ticho nasledoval.

,,Čo je to?" spýtal sa Thomas s pohľadom upriameným na kužele trčiace z bočnej strany pravej steny.

,,Niečo nebezpečné pre ucho ako si ty. Niečo, čo ťa pri úteku za steny buď zabodne, alebo ťa to za nimi zavrie. A ver mi... nechceš tam skončiť cez noc."