The Missed Runner [TMR]

✓ Kapitola ŠIESTA

. : S K Y L E R : .

Desať minút.

Toľko prešlo od Skylerinho veľkolepého úteku do Labyrintu. No... Nebol zase až tak veľkolepý, keď si predstavila úbohého krívajúceho chlapca, ako sa ju snaží dobehnúť a prosí ju, aby zastavila. Bol to skôr zbabelý útek od všetkých problémov.

Skyler však vedela, že sa musí vrátiť. Chcela sa vrátiť, a to ešte pred západom slnka. Ak totiž doteraz na nič nenarazila, pochybovala, že v noci to bude rovnako.

Dievča zrýchlilo a zabočilo za ďalšiu stenu zarastenú brečtanom. Na každej križovatke sa ohnalo mečom po brečtane a ten hodilo na zem, aby vedelo nájsť cestu späť. Nevedelo, ako ho to napadlo. Malo to proste zafixované v hlave. Ako reflex alebo skrytý inštinkt.

Ale ani brečtan Skyler veľmi nepomohol. Väčšinou sa po pár zákrutách znovu vrátila k pohodeným rastlinám. Začala sa teda spoliehať na svoj zdravý rozum. Pamätala si cestu späť. Vedela o každej križovatke i zatáčke. Akoby si v hlave načrtla celý plán Labyrintu. Skryla svoj meč do puzdra na opasku a na chvíľu začala spomaľovať. Po večnom šprinte lapala po dychu a potrebovala si na chvíľu odpočinúť.

Skyler sa obzrela po nejakom vhodnom mieste na odpočinok. Za rohom, napravo od nej, ešte vždy svietili lúče zapadajúceho slnka. Vydala sa tam. Ešte stále lapala po dychu, ale prinútila sa pravidelne dýchať. Došuchtala sa na vyhľadané miesto a zvalila sa na chladnú zem. Kolená si prisunula k brade a hlavu oprela o mäkký brečtan. V hlave jej prúdilo veľa myšlienok, jedna ju však zožierala najviac.

Newt.

Ten chlapec sa nerozzúril len tak pre nič za nič. Vedel niečo, čo Skyler nie. Niečo, čoho sa mala naozaj báť, ale ona ho tam nechala a vybehla do Labyrintu.

Čo tu vlastne chcela robiť? To nevedela ani ona sama. Chcela len utiecť Newtovi a ukázať mu, že nie je žiadna padavka a že už vôbec netúži po jeho poondenom poučovaní. Nie je predsa malé dieťa. A Flek nie je jej domovom tak ako jeho...

Aj nad tým Skyler premýšľala. Premýšľala, ako je možné, že pár desiatok chlapcov je uväznených na takomto úbohom kúsku trávy. A k tomu ohraničenej nejakým poondeným bludiskom zarasteným plevelom. Ona vlastne ani nevedela, ako sa na takéto úbohé miesto dostala ona sama. Pf, vyviezla sa kabínou a so stratou pamäte sa vytrepala na túto farmu v strede ničoho...

Naozaj úžasný začiatok nového života, pomyslela si. Okrem toho si urobila jedného priateľa, jedného nepriateľa a jednu určitú osobu, ktorá by ju v tejto chvíli rozsekala na orgány a poslala kabínou späť, odkiaľ prišla. Tipovali ste Newta? Áno, máte pravdu. No a ak by sa to zdalo málo na prvý deň v tomto zapadákove, najväčší šéf Flekárov sa na ňu pozerá ako na votrelca storočia. A teraz sedí v strede Labyrintu a truchlí nad tým, aký má mizerný život. To je ale úroveň!