The Missed Runner [TMR]

✓ Kapitola ŠTVRTÁ

. : S K Y L E R : .

Skyler si vybrala správne skôr, než o tom vedela...

Strom - ten, ktorý bol tak ďaleko od lesa a tak blízko k centru Fleku; ktorý jej padol do oka ako prvý; ktorý rástol z jej zbabelých sĺz - áno, presne ten strom. Keď sa v jeho korunách usídlila prvýkrát, netušila, že Chuckova deka bola len zopár metrov od mohutného dubu. Koniec koncov, po takom grandióznom odhalení zaň bola šťastná.

Pevný konár možno postačil na päťminútové sedenie sprevádzané hompáľaním nohami, no ležať sa na ňom nedalo takmer rovnako ako sa na tomto mieste nedalo zbaviť chlapského akné. Hojdaciu sieť jej nedali a pochybovala, že by jej ťažký matrac plný slamy pomohol. Chopila sa teda svojej tmavomodrej deky a niekoľkými komplikovanými uzľami si tak v dvojmetrovej výške upevnila svoje spiace kráľovstvo. Chuck, ktorý by sa do dievčatinho menšieho hniezdočka nedostal, ani keby ho dvíhali dvaja ďalší Chuckovia, v samom úžase zahvízdal.

,,Do čľupu, odtiaľ by som nechcel spadnúť," uškrnul sa. Vyšiel z neho zvláštny chrochtavý zvuk, ktorý Skyler zaradila do kategórie 'smiech...asi'. Oprášila si z dlaní neviditeľný prach a zoskočila na zem.

,,Na to, aby odtiaľ mohol niekto spadnúť, tam musí niekto vyliezť, a to sa stane tak možno až cez moju mŕtvolu. Ver mi, beda tomu človeku, ktorý strčí nos do môjho hniezda."

Chuck sa opäť zasmial. ,,Tak to aby som sa pratal. Nie žeby som sa tam dakedy svojvoľne zvládol vyšverať..."

Skyler sa uškrnula a postrapatila chlapcovi kučery. ,,O teba sa nebojím, ty si fajn. Ale podaktorí mi už teraz lezú na nervy."

Chlapec chápavo prikývol. ,,Hej, no... Po pár týždňoch ti polezú na nervy všetci, nie len 'podaktorí'."

Skyler stuhol úsmev na tvári. Chuck mal pravdu. Zostane tu s nimi navždy. Už naveky ju budú strašiť v jej snoch, v jej realite aj v celom jej živote. Nikdy sa ich už nezbaví.

Povzdychla si, vzala do rúk kožený vak napchaný senom a vyhodila svoj improvizovaný vankúš na deku. Jej aurou sa roznieslo znechutenie. I tak však bola rada, že nemusí spať na rovnej zemi.

,,Prezraď, Chuckie," nadhodila s nebadanou červeňou v lícach. Zosunula sa o kôre k zemi, nohy preplietla v turecký sed a gestom ruky Chuckovi ponúkla miesto na sedenie priamo pred ňou. ,,Nedá sa nejakým zázračným spôsobom vrátiť k starému životu?"

Chuck sa pobavene uchechtol a splnil jej nemú prosbu. Nohy však narozdiel od nej nechal voľne natiahnuté pred sebou. ,,Myslíš, že by sme tu zostali, keby existovala čarovná cesta späť?" nadhodil nezaujato. Iskričky z dievčatiných očí sa rázom vyparili.

,,Teraz keď sa tak pýtaš, tak očividne nie," zamrmlala Skyler a sklopila zrak. Jasné, že by tu už dávno neboli. ,,Tak ja neviem... Neberú tvorcovia niekoho raz mesačne dolu, keď zakaždým pošlú niekoho nahor? Alebo, čo ja viem, nezriaďujú turnaj o Nostalgický život? Cesta von predsa musí existovať!" vyhŕkla odrazu, načo ju Chuck obdaroval ľútostivým pokrútením hlavy.

,,Decká sa ju snažia nájsť... A možno tam naozaj je, ktovie. Zostáva nám len veriť, že ju čím skôr nájdeme a naveky opustíme tento hlúpy, degenský, začľupovaný," Skyler v mysli preskočila ďalších desať prívlastkov, takže takmer prepočula koniec, ,,a nechutný Flek."

Skyler sa nevedomky pohrávala s kusom buriny, zasnene hyptonizovala otvor medzi stenami a mlčky premýšľala, ako rozľahlý taký Labyrint môže byť.