The Missed Runner [TMR]

✓ Kapitola TRIDSIATA

. : S K Y L E R : .

Skyler zabudla nielen na každú starosť na i mimo Fleku, ale taktiež aj dýchať. Hľadela totiž na dvere klietky tak sústredene, že ak by do nej niekto čo i len šťuchol lakťom, bola by mu schopná z otočky rozbiť sánku a tipnúť si presne päť zubov, ktoré by jazykom darmo hľadal v ústach.

Siréna hučala otravnejšie ako za normálnych podmienok, teda aspoň tak jej to prišlo. Aj tak to všetko ale nedávalo zmysel... Thomas bol na Fleku sotva tri dni - prečo by klietkou posielali nového šraca?

Skyler sa zamračila. ,,Čo sa to tu deje?" zhúkla do davu, z ktorého jej pohľad vrátil len Zart a Winston. ,,Nespúšťajú sirénu len vtedy, keď posielajú nováčika?"

Zart zadumane prikývol. ,,Veď hej... Každý mesiac. V ten istý deň a hodinu."

Skyler zvraštila obočie a pozrela sa na digitálne hodinky. Ešte ani Kastról nestihol zvolať davy na raňajky a ona s Tobiasom - včetne Thomasa - dorazili na Flek vo večerných hodinách, necelú hodinu pred zatvorením brán. Nový zelenáč? To by nedávalo zmysel...

,,Tak to sa tvorcovia teda sakramentsky sekli," utrúsila Skyler predierajúc sa pomedzi chlapcov dopredu k poklopu klietky. Neušiel jej Gallyho slizký pohľad, ktorým ju zabodol, keď doňho vrazila ramenom. Na jeho smolu to neurobila naschvál - takmer ho totiž cez davy hláv nevidela.

Siréna naďalej hučala, Skyler ten zvuk rezonoval v hlave rovnako ako pri prvom príjazde. Naraz však prestala, červený indikátor zhasol a Flekom sa prehnalo hrozivé ticho prerývané len škripotom klietky. Tá napokon konečne zastala.

Flekári zadržali dych. Zopár stavbárov sa vyrútilo k poklopu a začalo sa dobýjať do priestorov klietky. Skyler stála v prvých radoch, presne na ich čele a napäto žmúrila do tieňov výťahu. V tom sa však brány otvorili, klietku zalialo svetlo a zopár chlapcov cúvlo o krok späť.

V tom momente Skyler pochopila šok šracov pri jej nečakanom výskyte na Fleku, pochopila ich vyjavené výrazy a klesnuté sánky aj všetky predsudky, ktoré sa na ňu vtedy vyvalili. V tej chvíli a na ich mieste sa cítila presne tak isto - šokovane, nechápavo, prekvapene a dorazene. Cez zmätok v jej tvári zo seba vysypala slová, ktoré nebol nikto schopný dovtedy vysloviť...

,,Je to dievča."

•••

,,To nie je možné," zadrel Newt, ktorý sa opieral o zárubne svojej nemocničnej izby a nakúkal pomedzi dvere na čiernovlasé dievča ležiace na lôžku o izbu vedľa. Skyler ho musela podopierať, aby nespadol a neublížil si tak ešte viac ako mu ublížené bolo. Rovnako ako on, nechápavo krútila hlavou.

,,Keď som skočila do klietky, bola ešte pri vedomí. Povedala mi svoje meno, potom pozrela kamsi dolu a keď už chcela čosi svojprávne povedať, vyvalila oči dohora a zosunula sa rovno na Gallyho... Tvorcovia sa zbláznili," skonštatovala šeptom. Následne sa o Newta zaprela a kývnutím hlavy ho nasmerovala k posteli. Pridlho neprotestoval.

,,Teresa... Príde ti to meno povedomé?" zvedavo si ju premeral, kým si sadol. Skyler počas jeho bolestného syknutia pokrútila hlavou.

,,Nie. Možno. Trochu... Ale tá tvár. Zakaždým, čo sa lepšie prizriem, mozog mi vypovedá službu. Nedokážem sa jej ani pozrieť do tváre bez toho, aby mi jej oči neprišli povedomé a jej hlas záhadne nepríčetný... Nejde mi si však spomenúť, nech už sa snažím akokoľvek."