The Missed Runner [TMR]

✓ Kapitola ŠTRNÁSTA

. : S K Y L E R : .

Skyler sa schúlila do kúta a hlavu skryla medzi kolená. Všetko to na ňu znova doľahlo. A čo je najhoršie, uvedomila si, čo všetko povedala Newtovi.

Do očí sa jej nahrnuli slzy. Pokúsila sa nevzlykať príliš hlasno, aby ju niekto náhodou nezapočul. Horúce slzy sa jej vpíjali do oblečenia, no nevnímala ich. Nevnímala už vôbec nič. Len to, že sa už znovu ponára do tmy...

•••

Keď sa vzbudila, prekvapilo ju, že nemala žiadny sen. No ešte viac ju prekvapilo, keď uvidela Newta sedieť pri mrežiach s pohľadom upretým na ňu. Akoby čakal, že niečo povie.

Skyler však odvrátila zrak a zamerala sa na hlinu pod jej nohami. Newt spravil to samé, no ona cítila, že ešte stále na niečo čaká. A ona vedela, na čo.

Dusilo ju to. Nemohla to v sebe udržať, celá sa chvela ako túžebne to chcela vysloviť. Už mala dosť tých hier, ktoré celú tu dobu na Fleku hrala. Už jej liezlo na nervy, ako sa celú tú dobu tvárila tvrdo a otĺkala všetkých chalanov naokolo.

Vlastne nie, to otĺkanie ju bavilo...

No bola po dlhej dobe prvým dievčaťom, ktoré prišlo na Flek. Už jej to jednoducho muselo napadnúť. Medzi samými chalanmi to už mohla čakať. Mohla si domyslieť, že skôr či neskôr sa nejaký chalan do nej zamiluje.

Tak prečo tak vyletela?

Možno to bolo preto, že Newtovi dôverovala viac ako ktorémukoľvek chalanovi na Fleku. A možno ju ten náraz do hlavy natoľko ovplyvnil, že jednoducho povedala všetko, čo jej popletený rozum vymyslel. No už toho mala dosť.

,,Prepáč..." zamrmlala tak slabo, že sa ledva počula sama. Newt ju však počul. Potvrdil to presne tým, že sa tváril, že ju nepočul. Skúsila to teda znovu. ,,Prepáč mi to. To, čo som povedala. Nemyslela som to tak."

,,Nenamáhaj sa, áno? Aj tak je to zbytočné, povedala si svoj názor," prerušil ju Newt a prekrížil si ruky na prsiach. Pohľad odvrátil na úplne inú stranu a pokúsil sa ju naďalej ignorovať. Skyler to ale nemienila vzdať.

,,Ale to nebol môj názor! Nikdy by som také niečo nepovedala, obzvlášť nie tebe! Aj keď som tu len krátku dobu, už od začiatku si mi pomáhal, zakaždým si si ma zastával a kvôli mne aj riskoval. Ja... Neuvedomila som si to, vlastne až doteraz. Prosím, už aj tak je to pre mňa tažké."

Newt bol ticho. Anilen sa neotočil.

,,Prosím. Nemusíš sa na mňa pozerať ani ma počúvať, len ma nechaj povedať ti to. Mám pocit, že som spravila chybu, jednu obrovskú chybu. A chcem ju napraviť. Tak ťa prosím..."

Nič, žiadna reakcia. Newt si dával pekne dlhú odmlku. No potom si odrazu vzdychol a zamrmlal: ,,Rob, ako myslíš."

Skyler sa zamračila a premerala si Newta. Chcela sa spýtať ,Vážne?' a trepať somariny o tom, ako ju to neuveriteľne potešilo, ale nepokúšala osud. Po štyroch sa doplazila do rohu k Newtovi a pri mrežiach sa schúlila. Od Newta ju delilo len pár centimetrov. Chcela sa naňho vrhnúť, objať ho a povedať mu, ako veľmi ju to mrzí. Mreže jej v tom však bránili. Musela to teda skúsiť menej hysterickým spôsobom.

,,Či už ma počúvaš alebo nie, chcem, aby si vedel, že ma to hrozne mrzí. Prepáč mi to všetko, čo som povedala. Je mi to tak ľúto, že ani netušíš, ako veľmi to bolí. Bol si jediný na Fleku, ktorý mi veril a taktiež jediný, komu som verila ja. Keby som sa v tú chvíľu len vedela ovládať, nemuselo by to dopadnúť tak, ako to dopadlo..." odmlčala sa a trhane sa nadýchla. ,,Chcem len, aby si vedel, že ma to veľmi mrzí. Nečakám, že mi odpustíš, ja sama si nedokážem odpustiť. Chcem ti len povedať, že je mi úplne jedno, čo si ostatní myslia. Či už je to, čo povedal Alby, pravda alebo nie, je mi to jedno. Mohla som to čakať, ja-"