The Missed Runner [TMR]

✓ Kapitola DVADSIATA DEVIATA

. : S K Y L E R : .

Kým Newt konečne otvoril oči, prešlo niekoľko hodín, Skyler však väčšinu z nich prespala.

Noc bola na jej vkus až príliš divoká. Najskôr problémy s Thomasom, potom Tobiasov pentagon v hlasovacej miestnosti a nakoniec ten cirkus na ošetrovni, keď Clint jednoducho trval na tom, aby okamžite opustila budovu a nechala im Newta na starosti. Nebyť Jeffa, ktorého v tú chvíľu osvietilo a všetkými desiatimi bojoval za Skyiino právo zostať na Newtovej izbe, zrejme by pred jeho dverami podupkávala nohou celučičkú noc.

Práve sedela na stoličke pri okne, pohľadom blúdila po skupinke bežcov zhromažďujúcich sa pri východnej bráne a prstami si prechádzala po pohmliaždenom krku.

Mala by tam byť s nimi, sama to tak predsa chcela. Nemohla však Newta nechať na izbe bez dozoru, obzvlášť keď o tom boji nikto okrem medikov a nej nevedel a Tobias sa voľne pohyboval po Fleku namiesto svojho ďalšieho pobytu v Lochu.

Na myšlienku, že by sa k nim predsalen stihla pridať, však ani len nepomyslela. Premýšľala nad tým, ako pri nej Newt dokázal na tej otrasnej stoličke presedieť toľko času, keď v tejto izbe ležala ona. Skyler to totiž po niekoľkých desiatkach minút vzdala a ľahla si na kraj Newtovej postele.

Veľa toho aj tak nenaspala. Premýšľala nad toľkými vecami naraz, až sa divila, že vôbec zaspala. Väčšinu času aj tak strávila hraním sa s Newtovými vlasmi či prechádzaním prstami po obrysoch jeho tváre. Z dákeho dôvodu ju to upokojovalo.

Skyler sa strhla zo zamyslenia. Prvým dôvodom boli brány, ktoré sa za hlasného dunenia začali pomaly otvárať. Tým lepším dôvodom bolo Newtovo tiché zastonanie.

Smutne sa pousmiala a pohotovo sa premiestnila k jeho posteli. Na stole vedľa lôžka už ležal kus látky spoločne s misou vody. Jeff sa prekonal, urobil všetky tie nechutné veci s ihlami a krvou sám a nej nechal na starosti len obklad. Asi preto toho chlapca začínala tak zbožňovať.

Skyler si prisadla k Newtovi a zľahka namočila látku. Kým sa stihol poriadne prebrať a začať bojovať s gravitáciou, priložila mu ju k čelu a chlácholivo zašepkala: ,,Pokoj. Budeš v poriadku. Len sa neopováž posadiť," uškrnula sa a vtisla mu menšiu pusu na nos.

,,Sky," vytisol zo seba v povzdychu. ,,Bože, sakramentsky ma... bolí... hlava," zastonal a aj napriek jej slovám sa podoprel lakťami a pokúsil sa posadiť. Skyler ho však zatlačila späť.

,,Nevstávaj. Ešte nie," pokarhala ho.

,,Nič mi nie, môžem pokojne-" pre tentokrát sa naozaj posadil, hodil látku z čela do vody a zvesil nohy z postele. Zrejme ale dostal závrat, takže sa chytil za hlavu a nevládne sa oprel o stenu za sebou. ,,Dobre, tak asi nie..."

Skyler sa bezducho zahľadela do vody a nasucho prehltla. ,,Vravela som ti." Zoskočila z postele a opäť prišla k oknu. Flek bol prázdny. Chlapci ešte spali, vodcovia zrejme bdeli v hlasovacej miestnosti a bežci už dávno zmizli za stenami Labyrintu.

Ešte nikdy sa necítila tak sama. Chýbali jej Minhove blbé poznámky počas behu, chýbal jej ten otravný Ben, čo dokázal trepať hodinu o správnej starostlivosti o drevo a betón, chybál jej Thomas, s ktorým by mohla preberať, aké hlúpe a nezodpovedné je vrhnúť sa k bežcom po pár dňoch, pretože sama vedela, ako to funguje. A chýbal jej Tobias... ten Tobias, v ktorom stratila sebemenší záujem o jeho návrat.

Toto nebol jej Tobias, bola to schránka bez duše. Niekto taký jej mohol byť ľahostajný a predsalen tomu tak nebolo. Tak veľmi ho chcela späť, no... toto prekročilo hranice. Musí mu to vysvetliť. Raz a navždy. Musí mu ukázať, že to ona tomuto miestu vládne. Že ona určuje pravidlá. A začnem ihneď.