The Missed Runner [TMR]

✓ Kapitola DVADSIATA ŠTVRTÁ

. : S K Y L E R : .

Skyler zo seba strhla zásteru a šprintom sa rozbehla ku klietke, veďľa ktorej stála skupinka chlapcov a rýchlo sa pohybovala smerom k Usadlosti. V strede ich húfu sa krčil a vrieskal blonďatý chlaec. Skyler pichlo pri srdci, keď si pomyslela, že by to mohol byť Newt. Lenže chlapec bol o niečo nižší, vlasy mal kratšie a ani jeho hlas neznel ako Newtov. Napriek tomu sa jej zdal povedomý...
 
,,Alby! Čo sa deje?" skríkla na vodcu Fleku. Ten jej však nevenoval ani najmenšiu pozornosť, snažil sa skrotiť zvíjajúce sa telo v jeho rukách. Cez toľko hláv však nezbadala, čie telo to je.

Odrazu v skupinke zbadala Minha, tak sa prebrodila pomedzi len tak prizerajúcich sa chlapcov, a keď bola dostatočne blízko, trhla s ním za rameno. ,,Čo sa deje, kto je to?" naliehala, ale Minho ju tvrdo odstrčil a prepálil pohľadom.
 
,,Drž sa ďalej, toto nie je tvoja vec," zavrčal a snažil sa udržať ruky vrieskajúceho chlapca pri tele, aby nimi niekomu neublížil. Skyler v tom kriku počula toľko bolesti a šialenstva, že sa pristihla pri tom, ako pri každom výkriku sťahuje brucho, akoby niečo bolelo ju. Svoju snahu zistiť meno kričiaceho šraca však nevzdávala.
 
Z Usadlosti práve krívavo vybehol Newt a za ním obaja medikusi s modrou injekciou v ruke. Sérum, napadlo jej hneď. To boli tie ihly skryté v krabici s nápisom C.H.A.O.S., to bolo to sérum, ktoré zachraňovalo Flekárom životy po...

Po uhryznutí Plačlivcom, domyslela si Skyler.
 
Kým len tak stála a premýšľala, skupina chlapcov sa už premiestnila o kus ďalej, k Usadlosti im chýbalo len zopár metrov. Skyler znovu nezaváhala, predbehla skupinku a zastala až pri Newtovi.
 
,,Newt, čo sa deje? Kto je to? Čo sa mu stalo?" vysypala naňho skôr ako stihla nabrať druhý dych. Newt jej však len zovrel plecia a naštvane povedal: ,,Vráť sa do práce Skyler, toto nemusíš vidieť. Bež!"
 
Skyler nechápavo zamrkala a striasla jeho ruky z ramien. ,,Prečo mi to nikto nechce povedať?! Zvládnem to, neprepne si z toho snáď, tak hovor!"
 
Newt ju pokarhal pohľadom a ukázal prstom naslepo k jedálni. ,,Choď! Skyler, choď dovnútra!"
 
Tentokrát to zreval tak smrteľne vážne, že sa Sky strhla a o krok ustúpila. Nenapadalo jej nič, čo by mu mohla drzo odvrknúť, tak len zavrčala niečo v zmysle fajn a s dupotom si to odpochodovala dovnútra. Pri dverách zastala a poriadne nimi za sebou treskla. Divila sa, že pri tom nevyleteli z pántov.
 
Vnútri vládlo podozrivé ticho. Jedáleň bola prázdna, za pultom v kuchyni nebolo ani nohy a z bežeckej izby, v ktorej donedávna posedávali všetci bežci, nevyšlo ani jedno slovo. Všetci určite vybehli von a zvedavo sledovali vodcov, ktorí sa snažili skrotiť zvíjajúce sa vrieskajúce telo chlapca, ktorého indentita bola stále mimo Skyler.
 
Odrazu však pod schodmi zaznamenala pochyb sprevádzaný praskotom parkiet a následným zakliatím. Hlas spoznávala až príliš dobre. Napriek všetkému tomu rozruchu sa pousmiala a prešla ku schodom.
 
,,Chuck, Thomas? Môžete odtiaľ vyliezť, prosím?" spýtala sa a vybrala sa priamo ku schodom. Namiesto odpovede ju však malá bacuľatá ruka stiahla priamo do tieňa schodov.
 
,,Pšššt, ak nás nájdu, sme v keli!" zavrčal malý chlapec s tvárou doslova vrazenou medzi dvomi schodmi. Jednoznačne niekoho šmíroval, ale vzhľadom na to, že tu nikto nebol, sa nad tým Skyler zamračila. Viac prekvapujúce však bolo vidieť Thomasa natlačeného úplne pri stene, ako hľadí pomedzi škárku von.
 
,,Ty tiež? Čo ste urobili, že sa musíte skrývať pod schodami, preboha?" šepla smerom k Thomasovi. Ten však odtrhol pohľad od steny a ruky natiahol do obranného gesta.
 
,,Za to môže on, ja som len obeť," hodil to všetko na Chucka a pokračoval v špehovaní ktoviečoho.
 
,,Tak čo tu robíte a prečo to musím trpieť aj ja?" spýtala sa otrávene Skyler a cez medzeru medzi schodmi sa zahľadela na protiľahlú stenu.
 
,,Pšššt!" zopakoval Chuck s prstom na perách. ,,O chvíľu sú tu!"
 
A v tom momente sa dvere Usadlosti rozleteli a chodbu zaplnil krik a kopa napínajúcich sa svalov, snažiacich sa zastaviť odpor nakazeného chlapca. Skyler sa okamžite nalepila na chalanov, aby bola čo najmenej vidieť a po vražednom pohľade vrhnutom na Chucka šokovane sledovala scénu pred sebou.
 
,,Vezmite ho hore! Clint, priprav popruhy! Newt, pomôž im ho pridržať. A chcem niekoho pred dvere! Nikto nevkročí dnu ani von!" Alby pokrikoval po chalanoch rozkazy a zároveň vyhadzoval von tých, čo sa len prizerali.
 
Skyler začala chápať, prečo bola ich cieľom skrýša pod schodami. Keď totiž zaklonila hlavu dozadu a zahľadela sa cez štrbiny v drevených schodoch chlapcom do tváre, videla ich všetky. Hľadela im priamo do očí a oni o tom ani nevedeli. Najviac ju zaujímala ale tvár bodnutého chlapca.
 
Keď sa konečne objavil v jej zornom poli, pozorne sa naňho zahľadela. Bol divne bledý, po krku sa mu ťahali splete odporných zelených žíl a pod očami mal tmavé podliatiny. Tričko mal natrhnuté a sčasti od krvi. Pramienok mu dokonca stekal aj po tvári. Dymovozelené oči a ostré rysy tváre by však Skyler spoznala kdekoľvek.
 
Chcela skríknuť, ale niekto jej pricapil na ústa včasne ruku a tak sa ozval len udusený hlas, ktorý mal byť výkrikom. Cez dupot čižiem na schodoch však nevyznel ani ten. Keď prestala kričať a Thomas sa chystal odtiahnuť ruku, obomi rukami si ju tam pritlačila späť a s vyvalenými očami sa trhane nadýchla.
 
Poznala bodnutého chlapca... Bol to jej priateľ z Labyrintu. Ten, čo ju zastupoval v jej sektoroch, keď musela zostať na Fleku - ten, ktorý bol za ňu za stenami zodpovedný - ten, ktorý večne podrýval Minhovu autoritu a ten, ktorého drzosť prinútila Skyler až k úsmevu...
 
Bol to Ben. A kvôli nej ho práve ťahali na ošetrovňu...