The Missed Runner [TMR]

✓ Kapitola DEVIATA

. : S K Y L E R : .

Newt zasipel. Skyler ho už znovu potiahla za zranené rameno.

,,Prepáč," hlesla hádam po šestnástykrát a prehnane vyčerpane si sadla na drevenú stoličku. ,,Vzdávam to!" vzdychla a hlavu zaklonila dozadu.

,,Zistila si tým vôbec niečo alebo som trpel zbytočne?" spýtal sa Newt s ukrytým úsmevom.

,,Ale hej," zamrmlala Skyler. ,,Máš ho narazené. Môžem ti ho tak maximálne uviazať ku krku, ale po pár dňoch by mala bolesť ustúpiť." Skadiaľ to, dočerta, viem?

,,To je dobré. Tú chvíľu vydržím."

,,Keď myslíš... Čo hlava?" spýtala sa Skyler po dlhšej odmlke.

,,Už je to lepšie... Nepremýšľala si, že budeš pracovať ako medikus?"

Skyler si povzdychla a oči vyvrátila stĺpkom nahor. ,,Veď hej, veď hej. Vedela by som si zvyknúť, ale... nie je to ono. Bojím sa ihiel, z pohľadu na otvorenú ranu sa mi dvíha žalúdok - ver či nie, vravím pravdu, to len ten masochista vo mne ju potrebuje aj napriek tomu ošetriť - a okrem toho, som nemotorná. Do toho ramena som ti narazila aspoň dvadsaťkrát. Myslím, že v zdravotníctve ma neužije..." Skyler sa vystrela, popraskala si kĺby a prekrížila si ruky na prsiach. Myslela to vážne. Možno by jej práca medika zabezpečila viac kontaktu s Tobiasom, no neurobila by ju šťastnou. Okrem iného, v spolupráci s tamtými idiotmi by nevydržala na ošetrovni ani dva dni. S najväčšou pravdepodobnosťou by sa po dvoch hodinách zbláznila.

,,Stále si lepšia ako tamtí dvaja za dverami. Jeff je rodený blázon. A Clint ani nehovorím." Newt pokrútil hlavou a pomrvil sa na matraci. Nohy zhodil svižne z postele. ,,No nič... Počuj, veľmi rád by som tu sedel a kecal, vážne. Ale dnes som Zartovi sľúbil nadčas v Záhradách a mám taký pocit, že som nezalial mrkvu," uškrnul sa a zoskočil dolu.

Skyler sa zasmiala. ,,Ak sa na to cítiš..." pokrčila ramenami. Hneď ako to dopovedala, Newt sa zatackal. Skyler vyskočila zo stoličky - prichystaná ho chytiť - ale on včasne našiel rovnováhu. ,,To je v pohode," odsekol. ,,Len závrat... Nič, čo by som neprežil," nadhodil pozitívne a vypol hruď.

,,Fajn. Ja len, že ak bude treba pom-" Stalo sa to tak rýchlo, že to Skyler nestihla ani dopovedať.

Newt vykročil o pár krokov vpred. Náhle akoby sa mu svet zrazu otočil, pred očami sa mu zatmelo a gravitácia ho začala ťahať dozadu namiesto dolu. Nohy sa mu podlomili, rukami (skôr tou jednou) zakrúžil vo vzduchu. Skyler sa pohotovo zvrtla k chlapcovi a stihla to práve včas. Newt jej spadol chrbtom nazad rovno do náručia.

Chlapec zasipel, pretrel si prstami oči a svojpomocne sa vyštveral späť na nohy. Keď sa od Skyler odtiahol na dostatočnú vzdialenosť, otočil sa na päte a pozrel priamo do jej jasne zelených očí. Z tváre mu v tom momente sršalo len jedno slovo. Prepáč...

,,Takto zmárovať mrzáka... A človek sa diví, prečo mu náhle miestnosť uteká pod nohami," zamrmlal si Newt viac pre seba ako pre nich oboch. Koniec vety vyšperkoval úsmevom, ale Skyler nebolo do smiechu. V celkom istej obave k nemu pristúpila bližšie. ,,Uhm, v pohode? Nepotrebuješ, ja neviem, vodu alebo tak?"

Newt pokrútil hlavou. ,,Iba som rýchlo vstal, som v pohode." Jeho slová ju nepresvedčili, tak pritvrdil: ,,Naozaj."

,,Dobre," pípla Skyler a siahla na kľučku dverí. ,,Tak so sebou nezober zárubne, prosím," požiadala ho nadľahčene, i keď z obáv jej neubudlo. Dvere so škrípavým zavŕzganím otvorila a pridržala mu ich, v prípade, že by sa chcel pre zmenu hodiť doluznačky vpred a nie horeznačky vzad.